Herečka Vilma Cibulková má za sebou životnú etapu, o ktorej by mnohí radšej mlčali. Ona sa však rozhodla pre otvorenosť a bez príkras prehovorila o svojej niekdajšej závislosti od alkoholu.
V rozhovore pre magazín iGlanc porozprávala nielen o tom, ako sa jej podarilo z tohto problému dostať, ale aj o svojich pádoch. Napriek rokom abstinencie sa jej minulosť nečakane prihlásila o slovo – koncom minulého roka sa dostala do problémov so zákonom.
Aj keď sa Cibulková alkoholu podľa vlastných slov vyhýbala od svojich dvadsiatych ôsmych narodenín, verejnosť zostala zarazená, keď sa krátko pred Vianocami objavila správa o tom, že ju na Slovensku zastavila polícia a našla pod vplyvom alkoholu za volantom. Súd jej nariadil dvojmesačnú podmienku, k tomu dostala pokutu vo výške zhruba 3 000 € a trojročný zákaz šoférovania. Táto udalosť vyvolala množstvo reakcií, pretože herečka dlhodobo vystupovala ako abstinentka. Sama sa k situácii doteraz verejne nevyjadrila.
Únik pred samotou
Vilma Cibulková priznala, že alkohol zohrával úlohu v jej živote už počas študentských čias. Spočiatku išlo o spoločenské pitie, ktoré sa časom zmenilo na skryté popíjanie. O tejto svojej časti života rozprávala bez príkras – alkohol jej pomáhal preklenúť obdobia osamelosti, keď nemala pevné rodinné zázemie. Pila síce denne menšie množstvá, no uvedomovala si, že jej konanie nie je v poriadku. Ako uviedla, denne vypila takmer liter vína, čo približne zodpovedá fľaši klasickej veľkosti.
Už vo veku 21 rokov začala uvažovať, či jej pitie neprekračuje hranice bežnosti. Vyhľadala odbornú pomoc, no podľa jej slov jej psychológ vtedy tvrdil, že ide o bežnú fázu mladosti, ktorá pominie. Tým sa liečba odsunula a Cibulková pokračovala v tajnom pití – fľaše skrývala po dome a dokonca ani jej partner o ničom netušil.
Dobrovoľná liečba a nový začiatok
Zlom prišiel o niekoľko rokov neskôr, keď sa sama rozhodla podstúpiť liečbu v známej psychiatrickej nemocnici v pražských Bohniciach. Tam absolvovala dvojmesačný terapeutický program, počas ktorého najprv jeden mesiac žila na klinike a ďalší mesiac dochádzala ambulantne. Na tento čas spomína s prekvapivým pokojom – prácu na záhrade a písanie textov vnímala ako liečivé a tvorivé obdobie. V tom čase si zriadila improvizovanú kanceláriu v záhradnom domčeku a venovala sa rôznym písomným výstupom vrátane denníka.
Po ukončení terapie sa alkoholu úplne vzdala a podľa vlastných slov ho už viac ani neochutnala.
Skúsenosť ako inšpirácia
Vilma Cibulková dnes hovorí o svojej závislosti s nadhľadom a dôstojnosťou. Zdôrazňuje, že zvládanie závislosti je celoživotný proces, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť a prácu na sebe. Neberie však zlyhanie ako dôvod na hanbu, naopak, vníma ho ako súčasť cesty. Verí, že každá chyba nás môže posunúť vpred, ak ju prijmeme ako príležitosť na rast.
Ako povedala v roku 2024, keď sa cítila v oblasti abstinencie stabilná, dôležité je nebáť sa vlastného zlyhania. Podľa nej ide o celoživotnú prácu, ktorá však môže priniesť vnútorné naplnenie. Podčiarkla, že aj keď sa niekto cíti sklamaný zo svojich chýb, netreba sa vzdávať – veď práve zlyhania nás učia lepšie rozumieť sebe samým.
