Pacienti, ktorí užívajú špičkové moderné farmaceutiká na chudnutie, oznamujú prekvapujúcu transformáciu, ktorej rozsah si spočiatku nedokážu vysvetliť. Ich predtým milované mäso im zrazu nechutí, vyprážané špeciality striktne odmietajú a ich obľúbené chute sa menia od základov. Vedci teraz horúčkovito zisťujú, prečo liečba, ktorá mala zasiahnuť iba telesnú hmotnosť, pretvára aj náš vzťah k jedlu.
Keď ľudia začnú terapiu s liekom Ozempic alebo podobnými prípravkami z rovnakej skupiny, obvykle predpokladajú zníženú apetít, postupný úbytok telesnej váhy či lepšiu reguláciu cukru v krvi. Avšak, stále viac osôb hlási túto neočakávanú premenu.
Mäso im prestáva byť lákavé, mastné a vyprážané jedlá im pripadajú príliš ťažké a dokonca aj doteraz preferované pokrmy strácajú svoju atraktivitu, konštatuje portál Live Science.
Podľa zistení portálu, mnoho užívateľov Ozempicu a iných liečiv z triedy agonistov receptorov GLP-1 tvrdí, že ich už viac nelákajú slané, tučné či živočíšne jedlá. Jedna novinárka dokonca opísala, že po nasadení liečby jej kuracie mäso a iné bielkovinové zložky zrazu pripadali takmer surové – chutili „príliš ako hospodárske zviera, z ktorého pochádzajú“. Na internetových diskusiách a v menších prieskumoch sa táto gastronomická zmena opisuje veľmi naliehavo: pôvodne obľúbené mäso sa stalo odporné.
Nie je to len o sýtosti
Odborníci sa začínajú zaoberať tým, akým spôsobom a prečo tieto prekvapivé zmeny vznikajú. Nedávna štúdia v magazíne Food Quality and Preference poukazuje na to, že ľudia užívajúci GLP-1 lieky sami deklarovali nižšiu spotrebu spracovaných potravín, pečiva z bielej múky, sladených nápojov a predovšetkým hovädzieho mäsa. Respondenti zároveň prijímali približne o 700 kalórií denne menej.
Tradičné vysvetlenie tohto javu spočíva v pocite plnosti. Lieky typu GLP-1 imitujú prirodzený črevný hormón, ktorý odosiela do mozgu signál, že sme jedli dostatočne. Spomaľujú tak vyprázdňovanie žalúdka a tlmia pocit hladu. Ak sa jednotlivec nasýti už po minimálnom množstve súhryz, gigantický kus mäsa alebo mastný rezeň sa mu môže jednoducho zdať príliš ťažký a nechutný.
Viacerí špecialisti však poukazujú na to, že nejde len o efekt sýtosti. Niektoré výskumy naznačujú, že GLP-1 receptory sa nachádzajú aj v chuťových bunkách človeka. To naznačuje, že liečivá môžu priamo intervenovať do vnímania chutí alebo ovplyvňovať centrá odmeny v mozgu. Malý výskum so semaglutidom dokonca preukázal, že účastníci mali zmenenú citlivosť na chute – nielen na sladké, ale aj na slané, horké a kyslé.
Ak vám mäso nechutí, oznámte to lekárovi
Hoci tento fenomén zatiaľ nie je presne zmapovaný, väčšina dát pochádza zo subjektívnych svedectiev a menších štúdií. Príčinná súvislosť zostáva nejasná. Mení liek skutočne chuť? Alebo je to len sprievodný jav chudnutia a úpravy stravovania? Odborná obec varuje, že averzia voči mäsu či vyprážaným jedlám zatiaľ nemožno považovať za oficiálny vedľajší efekt uvedený v príbalovom letáku.
Pre ľudí užívajúcich Ozempic a príbuzné lieky môžu mať tieto chuťové zmeny závažné dôsledky. Obmedzenie konzumácie vysokokalorických jedál, ako sú tučné mäsové výrobky, síce podporuje chudnutie, no nečakané odpory môžu narušiť stravovacie zvyklosti a znižovať celkovú radosť z jedla.
Preto platí dôležité odporúčanie: Ak si pacient všimne náhly odpor k mäsu, vyprážaným alebo iným pokrmom, mal by to bez otáľania prediskutovať so svojím lekárom. Môže ísť síce o neškodnú reakciu, no taktiež to môže byť indikácia iných zmien, napríklad nedostatku živín.
