Rodina bola preňho vždy viac než góly a trofeje. A hoci získal zlato z majstrovstiev sveta, skutočné víťazstvo podľa vlastných slov našiel inde, konkrétne v každodennom živote, po boku ženy a dcéry.
Hokejový tréner, ale predovšetkým manžel a otec
Keď vlani opúšťal český klub HC Oceláři Třinec, mal Vladimír Országh jasno: „Z uplynulých šiestich rokov som päť strávil ďaleko od domova a rodiny. Mám skvelú ženu a dvanásťročnú dcéru, ktoré ma teraz potrebujú doma. Preto som sa rozhodol vrátiť sa na Slovensko. Nie som len tréner, ale som v prvom rade manžel a otec.“ Informuje o tom portál Dobré Noviny.
Rodinné hodnoty uňho neboli frázou, ale životným postojom. A to aj napriek tomu, že sa opäť postavil na čelo slovenskej reprezentácie. Ako hlavný tréner vedie tím na majstrovstvách sveta. „Rozhodol som sa okamžite. Reprezentácia je to najviac, čo sa mi môže prihodiť,“ priznal.
Hokej mal v génoch
Hokej mal Országh doslova v krvi. Vyrastal v Banskej Bystrici v rodine, kde bola hokejka prirodzenou súčasťou výbavy každého člena domácnosti. „U nás sa vždy hovorilo, že čo má ruky, nohy, tak to je hokejista,“ zaspomínal si v podcaste Twintalk. Hokej hrával otec, dedo, brat aj strýko. Dokonca aj sestra si ho na chvíľu vyskúšala.
Kariéra však neprišla sama. Országh spomína na drsné začiatky: „Chodil mi ráno autobus o 5:05, chodil som s ním ja, suseda a robotníci. A vtedy mi suseda hovorila, že keď už takto skoro vstávam a toľko tomu obetujem, tak to jednoducho musím niekam dotiahnuť.“
Aj s bratom ako deti trénovali na dvore. „Oni stavali dom a veľakrát sme prestrelili tú loptičku, a tie loptičky sa otláčali na novú fasádu susede na dome,“ smeje sa dnes.
Zo sklamania až ku zlatu
Začiatky v NHL však neboli rozprávkou. V zámorí odohral len 34 zápasov, väčšinu času strávil na farme. Už-už chcel skončiť, keď prišla ponuka zo Švédska – zlomový bod jeho kariéry. Dobrá forma mu priniesla druhú šancu v NHL, tentoraz v Nashville a neskôr v St. Louis. Vyvrcholením však bolo zlato z majstrovstiev sveta v roku 2002 v Göteborgu.
Kariéru napokon ukončil kvôli zdravotným problémom. „Chcel som hrať, ale zdravotný stav mi to nedovoľoval. Podstúpil som osem operácií na jednom kolene. Chcel som sa vyhnúť tomu, aby ma koleno obmedzovalo aj v osobnom živote. Jednoducho, nadišiel správny čas povedať si koniec. Ak by som pokračoval ďalej, bolo by to už len silenie,“ povedal ešte v roku 2010 pre BB Online.
Neplánované stretnutie, ktoré zmenilo všetko
Hoci tvrdí, že svoju manželku stretol v knižnici, pravda je menej romantická a viac zábavná. Spoznali sa v bare – ona nenalíčená, v rifliach, on odhodlaný ju konečne osloviť. „Myslela som si, že je záletník. A on aj bol. Kým nestretol mňa,“ dodala jeho manželka Katka.
Ich láska ustála aj diaľku, samotu a náročné obdobia v zahraničí. V roku 2010 sa zosobášili na dovolenke v Miami – bez plánovania, bez stresu, len tak, pre seba. „Celé to trvalo asi 20 minút. Zosobášili sme sa za prítomnosti štyroch našich známych, ktorí boli svedkami. Bolo to veľmi pekné, prostredie bolo krásne. Po obrade sme si dali spoločnú večeru a ďalej si užívali dovolenku,“ povedal Országh.
Dcéra a práca jeho ženy
Po návrate na Slovensko sa Katka začala venovať powerjóge, tehotenskému cvičeniu a workshopom. Neskôr sa im narodila dcéra Tia. Napriek náročnej trénerskej práci si Vlado zakladá na tom, že problémy zo štadióna nenosí domov. „Niektoré záležitosti ostávajú na mne. Ale vedela som, do čoho idem,“ povedala Katka pokojne.
Országh sa snaží byť prítomným otcom – aktívnym, chápavým a vnímavým. Lebo ako sám hovorí, nie všetky víťazstvá sa merajú gólmi.
Návrat na scénu, no tentoraz za mantinelom
Aktuálne sa postavil pred ďalšiu veľkú výzvu – ako hlavný tréner slovenskej hokejovej reprezentácie vedie tím na majstrovstvách sveta. Znovu sa vrátil na výslnie, tentokrát nie v drese, ale v obleku a s taktickou tabuľkou v ruke.
Galéria
