Vedci vo svojej štúdii použili 15 šarží vakcín, z ktorých 11 bolo už po exspirácii. Väčšinu po dátume spotreby si zvolili z dôvodu, že boli označené ako „problémové“. Na analýzu použili štyri nezávislé metódy (qPCR, fluorometriu, kapilárnu elektroforézu a sekvenovanie).
Detailné skúmanie vakcín
Všetky metódy vykázali rovnaké výsledky, to znamená, že stopové množstvo DNA sa nachádzalo pod hranicou limitu. DNA sa vyskytla iba vo forme krátkych, nefunkčných úlomkov, čo je bežný vedľajší produkt výroby mRNA a nejde tak o kontamináciu vakcín.
Vedci podrobili vakcíny týmto štyrom metódam:
- qPCR (kvantitatívna PCR) – funguje ako lupa na hľadanie konkrétneho úseku DNA. Dokáže s veľkou presnosťou určiť, koľko kópií DNA sa vo vzorke vyskytuje.
- Fluorometria – metóda, pri ktorej sa DNA a RNA „osvietia“ pomocou špeciálneho prístroja, ktorý zmeria, v akom množstve sú tieto prvky prítomné.
- Kapilárna elektroforéza – metóda, ktorá funguje takmer ako sito, ktoré rozdelí časti DNA na základe veľkosti. Vedci tak odhalia, či ide o dlhé, funkčné reťazce, alebo iba krátke úlomky.
- Sekvenovanie (čítanie DNA) – obsah úlomkov DNA zisťuje dopodrobna, ide o najdetailnejší spôsob, ktorý odhalí aj pôvod úlomkov.
Z výsledkov vyplynulo, že úlomky, ktoré sa vo vakcínach objavili, sú iba zvyšky pôvodných laboratórnych šablón, nie cudzie prvky. „Použitie viacerých metód nám dalo istotu, že výsledok nie je náhoda ani omyl jednej techniky,“ apelujú na výsledky autori.
Na základe pravidiel Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej liekovej agentúry (EMA) či amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) je stanovený limit pre množstvo zvyškov DNA vo vakcíne na úrovni 10 nanogramov na jednu dávku.
Vedci vyskúmali, že samotné zvyšky DNA boli jednak rozlomené na malé úlomky a ich množstvo bolo hlboko pod hranicou limitu.
Nenaleťme dezinformáciám
Skúmané exspirované šarže odhalili, že účinnosť mRNA môže časom klesať, keďže sa prirodzene lámu na kratšie časti, zvyšky DNA zostávajú naďalej v množstve, ktoré je výrazne pod limitmi.
Autori upozorňujú, že za rozdielnymi tvrdeniami stojí mýlenie si signálov RNA a DNA, absencia kľúčových kontrol a za chybu považujú aj nesprávnu interpretáciu zistení. „Spoľahlivosť sme si poistili tým, že sme každé meranie robili nezávisle a rôznymi spôsobmi. Aj preto sú naše závery pevné,“ ozrejmili autori.
Sporné DNA a mRNA sa líši v tom, že v jednej dávke boli na jeden fragment DNA tisíce až desaťtisíce molekúl mRNA. Pomer sa vyskytoval od 1 : 3 300 až po 1 : 30 000, čo dokazuje, že DNA je oproti mRNA, ktoré spôsobuje reakciu imunity, v zanedbateľnom množstve.
„Je nesmierne dôležité, aby verejnosť mala prístup k overeným vedeckým dôkazom, nie k dezinformáciám,“ upozornili na záver autori.
