Starí, ale nie zbytoční. Švédski dôchodcovia odmietajú sedieť v hojdacom kresle a masovo sa hrnú do lavíc „univerzity tretieho veku“. Kým vláda škrtá dotácie, počet seniorov, ktorí sa chcú učiť taliančinu alebo diskutovať o umelej inteligencii, láme rekordy.
Pre mnohých je to jediný únik pred samotou a pocitom, že už ich spoločnosť nepotrebuje. Píše o tom The Guardian.
Senioruniversitet, unikátny projekt riadený samotnými penzistami pre penzistov, zažíva zlaté časy. Len v Štokholme, kde funguje najväčšia pobočka, navštevuje obľúbené utorkové prednášky tisíc ľudí týždenne. Témy? Od udeľovania Nobelových cien cez dezinformácie až po dejiny mydla.
Inga Sanner, šéfka štokholmskej pobočky a bývalá profesorka histórie, potvrdzuje, že hlad po vzdelaní je enormný. „Počas pandémie sme mali pokles, samozrejme, ale teraz sme na číslach, ktoré sme tu ešte nemali,“ hovorí. Tento rok sa očakáva, že takmer 180-tisíc seniorov absolvuje niektorý z takmer 2 400 kurzov po celej krajine.
Učenie pre radosť v dobe výkonu
Fenoménu nahráva aj fakt, že dnešní seniori sú fyzicky aj mentálne vitálnejší než predchádzajúce generácie. Gunnar Danielsson z Folkuniversitetet vidí za úspechom čistú radosť z poznania, ktorá v modernom svete zameranom na kariéru chýba. „Túžba učiť sa pre potešenie, alebo pre samotné učenie, je radosť zažiť v spoločnosti, ktorá je čoraz viac posadnutá vzdelávaním ako prípravou na prácu,“ vysvetľuje.
Zároveň priznáva, že štátna podpora klesá, čo je paradox v čase, keď je dopyt najvyšší. Seniori však nehľadajú len vedomosti. Hľadajú ľudí. Útek pred osamelosťou a možnosť stretnúť sa tvárou v tvár je často silnejším motivátorom než samotné štúdium.
Nie sme idioti, len sme starí
Susanne Abelin (66), bývalá novinárka, sa učí taliančinu a dobrovoľníči pre univerzitný newsletter. Otvorene hovorí o ageizme – diskriminácii na základe veku, ktorá je vo Švédsku citeľná. „Pozerajú sa na vás viac-menej ako na idiota. Možno je to tým, že sa máme materiálne tak dobre po celé generácie, že sa navzájom až tak nepotrebujeme – v dobrom aj v zlom,“ zamýšľa sa.
Pre ňu a jej spolužiakov je univerzita ostrovom, kde sa cítia užitoční. Talianske lekcie presahujú rámec učebnice – majú skupinu na WhatsAppe a spoločne cestujú. „Nikdy nebudem hovoriť plynule, ale inšpiruje ma to a udržiava myseľ v strehu. Namiesto lúštenia krížoviek a sudoku sa môžete učiť slovesá,“ dodáva s úsmevom.
Demokracia potrebuje múdrych starcov
Joachim Forsgren (71), lekár na dôchodku, prednáša o liekoch a tuberkulóze. Pre neho je dobrovoľníctvo cestou, ako nestratiť zmysel života po odchode z práce. Slovo „dôchodca“ nenávidí.
Vidí v tom však aj hlbší zmysel. V dobe fake news a populizmu pomáha univerzita seniorom kriticky myslieť. „Prispievame k akémusi projektu demokracie. Naozaj sa snažíme, najmä v dnešnej dobe, aby sa ľudia zaujímali o to, čo sa deje,“ hovorí. Vzdelaný senior nie je len pasívnym prijímateľom dôchodku, ale inšpiráciou pre vnúčatá a aktívnym občanom, ktorý sa nenechá ľahko oklamať.
