Vláda zaujala stanovisko k novovytvorenej Rade mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Spomedzi 60 krajín, ktoré dostali pozvánku do Rady mieru Donalda Trumpa, sa v zozname nachádza aj Slovensko. K pozvánke sa najprv vyjadril prezident Peter Pellegrini, ktorý odmieta urobiť neuvážený krok bez detailného „skenovania“ právnych a finančných dopadov sa do žiadnych dobrodružstiev nepustíme, píše TASR.
V utorok (27. 1.) sa k veci vyjadril aj premiér Robert Fico, podľa ktorého by Slovensko malo odmietnuť pozvanie do Rady mieru.
„Nie sme zástancami toho, aby vznikali nejaké paralelné štruktúry, o ktorých celkom všetko nevieme,“ skonštatoval na utorkovej tlačovej konferencii.
Podporí všetky mierové iniciatívy
Vláda SR sa napokon rozhodla nateraz k Rade mieru nepripojiť. Jedným z dôvodov je, že Slovensko by pre konsolidáciu nebolo schopné naplniť finančný záväzok vo výške jednej miliardy dolárov. To v nedávnom vyhlásení namietal aj Robert Fico.
„Vláda Slovenskej republiky nikdy nevynaloží žiadne členské na vstup do podobnej inštitúcie,“ vyhlásil.
Vláda tak nepripojenie sa k Rade mieru schválila na stredajšom rokovaní. „Slovenská republika bude podporovať všetky mierové iniciatívy, ktoré majú potenciál prispieť k stabilite a zároveň nie sú v rozpore s pravidlami, ktoré nás, v duchu Charty OSN z roku 1945, pomohli po hrôzach dvoch svetových vojen uchrániť od tej tretej,“ deklarovala vláda.
Úsilie získať nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN
Z hľadiska slovenského zmluvného práva je charta medzinárodnou zmluvou podľa Ústavy Slovenskej republiky, z ktorej vzniká Slovensku členstvo v medzinárodnej organizácii. Na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje súhlas Národnej rady (NR) SR a následne ratifikácia prezidentom.
„Súčasne je potrebné, aby NR SR rozhodla podľa článku Ústavy SR o tom, že táto medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonmi podľa Ústavy SR z dôvodu, že z kategórií vymedzených v článku ústavy ide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon,“ ozrejmil vládny kabinet.
Vláda podľa vlastných slov k otázke vytvárania nových globálnych bezpečnostných štruktúr pre zaistenie mieru a bezpečnosti pristupuje dôsledne a vyhodnocuje ich aj vo vzťahu k úsiliu Slovenska získať nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2028 až 2029.
Uprednostnenie Charty OSN
Nové iniciatívy vo forme záväzkov podľa medzinárodného práva musia byť podľa kabinetu dôkladne posúdené. Poukázal pri tom na článok 103 Charty OSN, z ktorého vyplýva, že v prípade kolízie záväzkov vyplývajúcich z rozhodnutí prijatých v rámci Rady mieru so záväzkami v Charte OSN by SR musela uprednostniť záväzky vyjadrené v charte.
Vláda zároveň pripomenula, že Slovensko bolo v minulosti súčasťou medzinárodných koalícií, ktoré podporili vojenské zásahy bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN pod zámienkou humanitárnych a preventívnych intervencií, a to v Kosove a Iraku.
„Dôsledkom čelíme dnes v podobe bezprecedentnej erózie základných princípov medzinárodného a medzinárodného humanitárneho práva,“ dodala.
Proti pristúpeniu SR do Rady mieru bol včera aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD). Informoval, že rezort diplomacie analyzoval dosah prípadného členstva v Rade mieru na vnútroštátny právny poriadok, ale aj záväzky v medzinárodných organizáciách.
„Diskusia na vláde bola veľmi priamočiara a jasná. Jednomyseľne sme dospeli k záveru, že SR sa nepripojí k tejto Charte Rady mieru,“ povedal minister Blanár. Rezort diplomacie bude podľa neho ďalej podporovať túto radu a sledovať ďalší vývoj v mierovom procese v Pásme Gazy.
Mierotvorné funkcie
Medzi hlavné úlohy Rady mieru má patriť podpora stability, obnovenie spoľahlivej a zákonnej správy vecí verejných a zabezpečenie trvalého mieru v pásme Gaze i v iných oblastiach postihnutých alebo ohrozených ozbrojeným konfliktom. Na tento účel môže Rada mieru vykonávať mierotvorné funkcie.
Členovia Rady mieru budú prizvaní jej predsedom, ktorým má byť prezident USA Donald Trump. Členstvo v rade je časovo obmedzené na tri roky od nadobudnutia platnosti Charty Rady mieru a môže byť predĺžené rozhodnutím predsedu.
Toto obmedzenie sa nemá uplatniť na členské štáty, ktoré počas prvého roka členstva prispejú na činnosť Rady mieru sumou vyššou ako jedna miliarda dolárov.
