Zákon o azyle by mohol nahradiť nový zákon o medzinárodnej ochrane. Ministerstvo vnútra do legislatívy zapracovalo požiadavky, ktoré vyplývajú z reformy azylovej a migračnej politiky Európskej únie. Návrh zákona, ktorý schválila vláda, zavádza inštitút azylu na hraniciach aj možnosť obmedziť slobodu pohybu žiadateľa o takýto azyl.
Ministerstvo vnútra chce nahradiť zákon o azyle zákonom o medzinárodnej ochrane. Na rokovanie vlády ho predložil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
„Popri medzinárodnej ochrane návrh upravuje aj národný status, ktorým sa rozumie udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, udelenie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny alebo udelenie azylu z humanitných dôvodov,“ napísalo v návrhu ministerstvo vnútra.
Azylové konanie aj na hraniciach
Nová legislatívna úprava vychádza z reformy azylovej a migračnej politiky, ktorú prijala Európska únia. Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý bol kvalifikovanou väčšinou štátov prijatý v roku 2024, stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci celej Únie a vytvára spoločný azylový systém. Slovenské ministerstvo vnútra by chcelo okrem iného zaviesť do nášho právneho systému inštitút konania o azyle na hraniciach. Na to však potrebuje systémovo nastaviť spoluprácu medzi správnymi orgánmi a súdmi.
Konanie o azyle na hraniciach by sa totiž muselo uskutočniť v lehote do 12 týždňov od zaregistrovania žiadosti. Vo výnimočných prípadoch sa táto lehota mohla predĺžiť na 16 týždňov. Lehoty by zahŕňali aj prípadné odvolacie konanie.
Ak by nový zákon začal platiť, umožnil by našim orgánom obmedziť slobodu pohybu žiadateľov o azyl na hraniciach.
„Zavádza inštitút bezplatného právneho poradenstva, na ktoré budú mať žiadatelia nárok už počas správneho konania, a tiež povinnosť vyhotovovať zvukové záznamy z pohovoru so žiadateľom,“ vysvetlilo v návrhu ministerstvo vnútra.
Spolu s návrhom zákona o medzinárodnej ochrane chce rezort vnútra znovelizovať aj ďalšie právne predpisy, napríklad zákon o pobyte cudzincov, Správny súdny poriadok, Trestný zákon alebo Trestný poriadok.
Súčasťou sprísnenia migračných pravidiel na európskej úrovni je aj vznik tzv. “návratových centier.” Tie by sa mali nachádzať mimo územia EÚ a mali by do nich smerovať odmietnutí žiadatelia o azyl.
Okrem toho EÚ diskutuje o sprísnení sankcií pre migrantov odmietajúcich odchod a možnosť návratu osôb do tretích krajín, ktoré Únia považuje za bezpečné. Ďalšou časťou zmien je systém solidarity, podľa ktorého sa budú prerozdeľovať žiadatelia o azyl a vytvorenie Fondu solidarity.
Nový systém určuje členským krajinám EÚ prijať stanovený počet migrantov, uhradiť finančný príspevok za každého neprijatého migranta alebo poskytnúť operatívnu a technickú podporu štátom, ktoré sú najviac vystavené migračnému tlaku. Momentálne sa to týka najmä Grécka, Cypru, Španielska a Talianska.
Niektoré štáty, napríklad Česko či Poľsko, môžu byť od prispievania, vzhľadom na počet prijatých utečencov, oslobodené. Každý členský štát sa môže sám rozhodnúť, aký typ solidárneho opatrenia poskytne. Môže sa rozhodnúť aj pre kombináciu rôznych opatrení.
Slovensko zatiaľ bez výnimky
Slovensko mechanizmus povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl dlhodobo odmieta. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka by sme mali mať výnimku vzhľadom na desaťtisíce utečencov z Ukrajiny, ktorých sme prijali po vypuknutí vojny.
„Nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Aj preto sme nemohli podporiť túto časť týkajúcu sa paktu o nelegálnej migrácii,“ povedal po decembrových rokovaniach slovenský minister vnútra. Slovensko podľa neho nepodporí žiadnu z alternatív solidarity, kým sa neotvoria rokovania o výnimke pre SR. Rovnako tak odmietol aj povinné platby za neprijatie migrantov.
„Podľa nás ide o falošnú solidaritu, ktorá navyše trestá aj tie krajiny, ktoré si už svoju povinnosť dávno splnili. Pridali sme sa k Maďarsku a odmietli všetky mechanizmy migračného paktu. Slovensko si nenechá nanútiť povinnosti, ktoré ohrozujú našu bezpečnosť a suverenitu,“ dodal pred časom Matúš Šutaj Eštok.
Odmietavý postoj k prijímaniu migrantov má celá súčasná koalícia. Jej lídri sa odvolávajú najmä na zhoršenú bezpečnostnú situáciu, ktorej dnes čelia mnohé európske mestá. Slovensko podľa koaličných politikov už prejavilo “reálnu solidaritu“ tým, že prijalo státisíce ľudí z Ukrajiny, ktorí dostali prístup k ochrane, vzdelaniu, práci a sociálnym službám.
Paktu EÚ o migrácii a azyle bol kvalifikovanou väčšinou prijatý v roku 2024. Proti vtedy hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Členské krajiny sa ním začnú riadiť od 12. júna 2026.
