Viac ako 20-tisíc Drúzov žije na Golanských výšinách, strategickej plošine, ktorú Izrael obsadil od Sýrie počas Šesťdňovej vojny v roku 1967, a potom ju formálne anektoval v roku 1981. Drúzovia zdieľajú územie s približne 25-tisícmi židovských osadníkov, ktorí sú rozmiestnení vo viac ako 30 osadách.
Väčšina Drúzov žijúcich na Golanských výšinách sa identifikuje ako Sýrčania a odmieta ponuku izraelského občianstva, keď Izrael obsadil región. Tí, ktorí ho odmietli, dostali izraelské povolenia na pobyt, ale nie sú považovaní za izraelských občanov.
Prečo dochádza k stretom Drúzov so sýrskymi silami?
Po zvrhnutí dlhoročného diktátora Bašára Asada sa nový sýrsky prezident Ahmed aš-Šaraa zaviazal k inklúzii a ochrane všetkých rozmanitých sýrskych komunít, ale sunnitské extrémistické sily, ktoré mu vyjadrujú lojalitu, naďalej násilne konfrontujú náboženské menšiny. V marci boli počas zásahu proti alavitskej sekte – ku ktorej patril Asad – v západnom meste Latakia zabité stovky ľudí a v apríli si strety medzi provládnymi ozbrojenými silami a drúzskymi milíciami vyžiadali najmenej 100 obetí.
Kľúčovým problémom, ktorý narúša vzťahy medzi novou sýrskou vládou a drúzskymi milíciami, je odzbrojenie drúzskych milícií a integrácia. Drúzovia, z ktorých niektorí sa postavili proti autoritárskej vláde Bašára Asada, zostávajú voči al-Šaraa, islamistickému vodcovi s džihádistickou históriou, opatrní. Vyjadrili obavy z vylúčenia niektorých svojich vodcov z procesov národného dialógu a obmedzeného zastúpenia v novej vláde, ktorá zahŕňa iba jedného drúzskeho ministra.
Len niekoľko hodín po vstupe vojsk do mesta v utorok vyhlásil sýrsky minister obrany Murhaf Abu Qusra „prímerie“ po dohode s neidentifikovanými vodcami komunity a uviedol, že vojenská polícia bola nasadená „na reguláciu vojenského správania a na zodpovednosť porušovateľov“.
Prečo Izrael zasiahol?
Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua uviedol, že Izrael je „odhodlaný predchádzať ujme Drúzov v Sýrii kvôli hlbokému bratskému spojenectvu s našimi drúzskymi občanmi v Izraeli a ich rodinným a historickým väzbám s Drúzmi v Sýrii“.
Približne 130 000 izraelských Drúzov žije v Karmeli a Galilei na severe Izraela. Na rozdiel od iných menšinových komunít v rámci hraníc Izraela sú drúzski muži nad 18 rokov odvádzaní do izraelskej armády od roku 1957 a často sa dostanú na vysoké pozície, zatiaľ čo mnohí si budujú kariéru v polícii a bezpečnostných zložkách.
Izraelská vláda tiež jednostranne vyhlásila v Sýrii demilitarizovanú zónu, ktorá „zakazuje vstup síl a zbraní do južnej Sýrie“, uviedol úrad izraelského premiéra. Sýrska vláda odmietla izraelské vyhlásenie demilitarizovanej zóny a spolu s medzinárodným spoločenstvom opakovane vyzvala Izrael, aby zastavil vojenské akcie, ktoré porušujú jeho suverenitu.
Izrael, ktorý sa obáva extrémistických skupín pozdĺž svojich hraníc, zaujal konfrontačný postoj voči aš-Šará, a to aj napriek úsiliu Trumpovej administratívy o podporu sýrsko-izraelského zmierenia a pokusom o rozšírenie normalizácie na Blízkom východe.
V utorok drúzsky duchovný vodca Hikmat Al-Hidžri vyzval na medzinárodnú ochranu „všetkých krajín“, ktoré „čelia barbarskej kampani“ vládnych a spojeneckých síl „s využitím všetkých možných prostriedkov“.
Dokáže Izrael uzavrieť dohodu s krajinou, ktorú neustále bombarduje?
Od pádu Asadovho režimu v decembri 2024 Izrael obsadil ďalšie územie v Sýrii a opakovane podnikol útoky na krajinu s deklarovaným cieľom zabrániť obnove vojenských kapacít a vyhladiť militantov, ktorí by mohli ohroziť jeho bezpečnosť.
Izraelské útoky pokračujú napriek tomu, že jeho najbližší spojenec, Spojené štáty, tlačia na Izrael, aby normalizoval vzťahy so Sýriou, keďže je teraz pod kontrolou novej vlády. USA sa snažia nasmerovať krajiny v regióne na inú cestu a predpokladajú, že Sýria podpíše Abrahámove dohody – sériu dohôd normalizujúcich vzťahy medzi Izraelom a niekoľkými arabskými krajinami.
Izrael naznačil svoju tendenciu tieto dohody rozšíriť. Po smrteľnom konflikte s Iránom Netanjahu povedal, že izraelské „víťazstvo“ vydláždilo cestu pre „dramatické rozšírenie mierových dohôd“ a dodal, že Izrael „na tom energicky pracuje“. Minister zahraničných vecí Gideon Saar dokonca načrtol, ktoré krajiny Izrael usiluje o normalizáciu.
„Izrael má záujem o rozšírenie kruhu mieru a normalizácie v rámci Abrahámových dohôd,“ povedal koncom minulého mesiaca na spoločnej tlačovej konferencii so svojím rakúskym kolegom. „Máme záujem pridať do kruhu mieru a normalizácie krajiny, ako sú Sýria a Libanon, naši susedia – a zároveň chrániť základné a bezpečnostné záujmy Izraela.“
Izrael viedol priame a nepriame rozhovory s novou sýrskou vládou, čo naznačuje zmenu dynamiky medzi bývalými nepriateľmi od pádu Asadovho režimu. Opakované útoky Izraela na sýrske územie a jeho rozšírená vojenská prítomnosť v krajine však môžu tieto ambície skomplikovať.
