Americká filmová scéna prišla o výraznú osobnosť. Michael Madsen, známy svojím nezameniteľným prejavom, drsným zjavom a schopnosťou stvárniť komplikované postavy na hrane dobra a zla, zomrel vo štvrtok ráno vo veku 67 rokov. Jeho telo našli v dome v Malibu, kde aj naposledy vydýchol. Ako informoval jeho manažér Ron Smith, príčinou úmrtia bola náhla zástava srdca. Správu o úmrtí priniesla televízia NBC News a následne ju potvrdili aj ďalšie zahraničné médiá.
Michael Madsen sa do pamäti divákov nezmazateľne zapísal najmä vďaka svojim rolám v kultových snímkach režiséra Quentina Tarantina – ako Pán Svetlý v kriminálnej dráme Gauneri, nájomný vrah Budd v krvavom príbehu Kill Bill: Volume 2 či jeden z podozrivých mužov v zasneženej chate vo filme Osem hrozných. Jeho filmová kariéra bola však omnoho širšia a rozmanitejšia. Informuje portál Aktuality.sk.
Narodil sa 25. septembra 1957 v Chicagu v štáte Illinois do umelecky orientovanej rodiny – matka Elaine bola dokumentaristka a otec Calvin Christian vojnový veterán a hasič. Madsen mal dvoch súrodencov, vrátane herečky Virginie Madsen, ktorá bola nominovaná na Oscara. Herecké základy získaval na pôde prestížneho divadla Steppenwolf v Chicagu, kde sa učil pod vedením Johna Malkovicha a zahral si napríklad v divadelnej adaptácii románu O myšiach a ľuďoch. Jeho filmovým debutom bola menšia rola v sci-fi snímke WarGames z roku 1983. Nasledovali ďalšie výrazné postavy, napríklad v snímkach Thelma & Louise, The Natural či The Doors.
Prelom v jeho kariére prišiel s Tarantinovým debutom Gauneri (1992), kde stvárnil sadistického gangstra Pána Svetlého. Pôvodne mal záujem o postavu Pána Ružového, ktorá však napokon pripadla Steveovi Buscemimu.
Napriek tomu sa jeho výkon stal ikonickým a scéna s mučením policajta patrí medzi najznámejšie momenty moderného filmu. Madsen neskôr priznal, že odmietnutie roly Vincenta Vegu v Pulp Fiction – ktorá napokon urobila z Johna Travoltu znovu hviezdu – považoval za jednu z najväčších chýb svojej kariéry.
Spolupráca s Tarantinom pokračovala aj v ďalších rokoch – okrem Kill Bill sa objavil v The Hateful Eight (2015) a menšiu rolu dostal aj v Once Upon a Time in Hollywood (2019).
Madsen však nebol výlučne hereckou tvárou temných tarantinoviek. Predviedol sa aj v rozmanitých žánroch – od rodinnej drámy Free Willy, cez sci-fi horor Species, až po akčné či špionážne filmy ako Die Another Day z bondovskej série. Kritici ho ocenili aj za výkon vo filme Donnie Brasco, kde hral po boku Al Pacina a Johnnyho Deppa.
Charakteristickým znakom jeho hereckého prejavu bol chrapľavý hlas, ktorý si všimli aj tvorcovia videoherného priemyslu. Madsen prepožičal svoj hlas postavám v hrách ako Grand Theft Auto III, Dishonored, Narc či Crime Boss: Rockay City.
Počas svojho života získal aj viacero ocenení. Jeho výkon vo filme Strength and Honour mu priniesol titul najlepšieho herca na viacerých nezávislých filmových festivaloch.
V roku 2006 získal cenu za celoživotné dielo od Red Hen Press, čím bol ocenený nielen ako herec, ale aj ako autor. Madsen totiž písal aj poéziu – jeho zbierka Burning In Paradise bola v roku 1999 vyznamenaná cenou Firecracker Alternative Book Award.
Madsen zanechal po sebe šesť detí a manželku De Annu Morganovú. Bol herec, ktorý na plátne vždy pôsobil ako niekto, koho netreba podceniť – muž s temnou minulosťou, ale aj hlbokým vnútrajškom. Jeho odchod zanechal prázdne miesto nielen vo filmovom svete, ale aj v srdciach mnohých fanúšikov po celom svete.
