Vo veku 70 rokov zomrel maďarský režisér Béla Tarr, tvorca minimalistických a experimentálnych filmov, ktorý nikdy nechcel byť filmárom, no jeho diela ako Satanské tango či Turínsky kôň sa stali kultovými a ovplyvnili generácie filmárov po celom svete.
Tarr začínal ako študent filozofie, no život ho zaviedol k filmu. Jeho dlhé, minimalistické zábery a experimentálne prístupy posunuli hranice filmového umenia. Snímky ako Turínsky kôň či Zatratenie sa stali kultovými a získali medzinárodné ocenenia vrátane Strieborného medveďa na Berlinale, TASR o tom informuje na základe správ MTI a AFP.
Filmový debut a prvé úspechy
Béla Tarr sa narodil v roku 1955 v Pécsi. Jeho režisérsky debut Rodinné ohnisko vyšiel v roku 1977. Už o jedenásť rokov neskôr vznikol jeho film Zatratenie, ktorý sa stal prvým maďarským filmom na Medzinárodnom berlínskom filmovom festivale.
„Nikdy som nechcel byť filmárom, chcel som študovať filozofiu. Ale v šestnástich rokoch som natočil film o živote cigánskeho kopáča a potom ma nevzali na žiadnu univerzitu,“ spomínal Tarr v roku 2007.
„Bol som robotníkom v lodenici, ale fyzicky som to nezvládal. Potom som sa dostal do Balaszovho štúdia, kde vzniklo dokumentaristicky ladené a experimentálne krídlo, a stál som niekde uprostred,“ opisoval začiatky svojej kariéry pre seznam.cz.
Zlom v kariére a legendárny Macbeth
Zlom prišiel v roku 1983 s televíznou adaptáciou Macbetha, ktorá pozostávala iba z dvoch záberov – prvý trval niečo vyše piatich minút a druhý viac než hodinu. Celá dráma sa tak odohrala bez jediného strihu, čím Tarr definoval svoj unikátny štýl minimalistického, meditativného filmu.
Získal medzinárodné uznanie
Posledným Tarrovým dielom bol Turínsky kôň (2011), ktorý získal Strieborného medveďa na Berlinale. Snímka Satanské tango, adaptácia románu Lászlóa Krasznahorkaia, trvala 7 hodín (439 minút) a stanovila rekord festivalu Art Film Fest. Tarr získal aj Zlatú kameru na 29. ročníku festivalu v Košiciach.
Béla Tarr pôsobil aj ako hosťujúci profesor na FAMU v Prahe, kde študentom umožňoval tvoriť slobodne. „FAMU je legendárna filmová škola. Chcem, aby mladí ľudia boli sami sebou a mohli slobodne tvoriť,“ uviedol.
Poznával aj československú kinematografiu, navštívil Letnú filmovú školu v Uherském Hradišti a pražský Febiofest, pričom české a slovenské filmy ho zásadne ovplyvnili.
