Slovenská politika prišla o ďalšieho jej bývalého člena. Vo veku 92 rokov zomrel exposlanec Národnej rady z 90. rokov.
Vo veku 92 rokov zomrel v pondelok 21. júla historik, vysokoškolský pedagóg a bývalý poslanec Národnej rady (NR) SR Ivan Laluha. O úmrtí informovala TASR jeho blízka rodina.
Vylúčili ho z KSČ
Prof. PhDr. Ivan Laluha, CSc. bol emeritný profesor Ekonomickej univerzity v Bratislave, sociológ a historik, nositeľ štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, čestný občan obce Uhrovec, Nositeľ štátnej ceny Alexandra Dubčeka.
Ivan Laluha sa narodil 20. novembra 1932 v Tekovských Lužanoch. Základnú školu absolvoval v Starej Turej a Bošanoch, gymnázium v Banskej Bystrici, Topoľčanoch a vo Zvolene. Vysokoškolsky vyštudoval históriu v Odese a Moskve (1951 – 1957), neskôr postgraduálne sociológiu v Belehrade (1967). Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene a od roku 1959 na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave.
V roku 1970 počas previerok a čistiek bol za účasť na reformnom procese vylúčený z Komunistickej strany Československa (KSČ) a musel opustiť fakultu. Mal zákaz publikovať a prednášať. V rokoch 1970 – 1990 pôsobil vo Výskumnom ústave životnej úrovne a Výskumnom ústave sociálneho rozvoja a práce.
Nadväzoval kontakty s európskymi integračnými zoskupeniami
Počas tzv. normalizácie sa zúčastňoval na disidentskej činnosti ako blízky spolupracovník Alexandra Dubčeka. Patril medzi jeho najbližších spolupracovníkov, bol tiež dlhoročným podpredsedom Spoločnosti Alexandra Dubčeka, autorom a spoluautorom mnohých publikácií, vedeckých zborníkov, relácií, pamätných dní a výstav venovaných Dubčekovi a jeho odkazu.
Po Nežnej revolúcii Ivan Laluha pôsobil ako politik za Verejnosť proti násiliu. V rokoch 1990 až 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a predsedom sociálneho výboru. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom NR SR a prvým predsedom zahraničného výboru. Aktívne pôsobil v tvorbe parlamentnej diplomacie SR a prvých kontaktov s európskymi integračnými zoskupeniami.
Vo voľbách na jeseň 1994 už nekandidoval. Pôsobil na Ekonomickej univerzite v Bratislave, prednášal problematiku sociálneho rozvoja a kvality života. Ako historik a sociológ bol autorom mnohých vedeckých publikácií, projektov a vysokoškolských učebníc, významne sa zaslúžil o rozmach v oblasti sociálneho rozvoja a kvality života a tiež v oblasti najnovšej slovenskej histórie.
