Moderné poľnohospodárstvo vodou nešetrí
Mechanizmy poháňajúce globálne vysychanie sú navzájom prepojené a sebaposilňujúce. Rastúce teploty v dôsledku klimatickej zmeny zvyšujú mieru odparovania a zároveň menia zrážkové vzorce. Tým sa zrážky stávajú nepredvídateľnejšími a suchá extrémnejšími.
Keď sa povrchová voda stáva nedostatkovou, komunity a poľnohospodári sa čoraz viac spoliehajú na podzemnú vodu. To však vytvára nebezpečnú spätnú väzbu. Ako sa podzemné zásoby vyčerpávajú, povrchové toky sa ešte viac znižujú, čím sa zvyšuje potreba ďalšieho, hlbšieho čerpania spodnej vody.
Dôsledky siahajú ďaleko za hranice samotného nedostatku vody. Poľnohospodárstvo, ktoré spotrebúva 70 – 80 % svetových sladkovodných zdrojov, čelí rastúcemu tlaku, keďže zásoby vody na zavlažovanie klesajú. Štvrtina svetových plodín sa dnes pestuje v oblastiach, kde sú vodné zdroje mimoriadne vyčerpané alebo nestabilné. V prípade základných plodín ako ryža, pšenica a kukurica, ktoré tvoria viac než polovicu svetového kalorického príjmu, je tento podiel až 33 %.
Potreba konať je kľúč k prežitiu
Organizácia Spojených národov varuje, že do roku 2030 dopyt po sladkej vode vo svete prekročí zásoby o 40 %. Súčasný vývoj však veľa nádeje neposkytuje. Podľa prognóz sa počet obyvateľov miest, ktorí čelia nedostatku vody, do roku 2050 zdvojnásobí, z 930 miliónov v roku 2016 na 1,7 až 2,4 miliardy.
Riešenia existujú, no ich realizácia si vyžaduje naliehavé a koordinované kroky na nadnárodnej úrovni. V poľnohospodárstve môžu technológie ako kvapková závlaha znížiť spotrebu vody až o 50 % v porovnaní s tradičnými metódami. Keď farmy v Kalifornii v rokoch 2023 – 2024 obmedzili spotrebu vody z rieky Colorado, hladina nádrže Lake Mead stúpla o 16 vertikálnych stôp. Je to dôkazom, že opatrenia na šetrenie vody môžu priniesť rýchle výsledky.
Odsoľovanie predstavuje ďalšiu možnosť, najmä pre prímorské mestá, hoci výzvami zostávajú energetická náročnosť a likvidácia slaného koncentrátu. Recyklácia a opätovné využívanie vody, ktoré už úspešne zaviedli krajiny čeliace extrémnemu suchu, sú kľúčové prvky cirkulárnej vodnej ekonomiky. Zlepšené riadenie podzemných vôd, vrátane monitorovacích systémov a udržateľných politík čerpania, by mohlo pomôcť zvrátiť trend vyčerpávania v kritických oblastiach.
Tieto zistenia predstavujú možno najalarmujúcejší dôkaz o dopadoch klimatickej zmeny na naše vodné zdroje. Dôsledky pokračujúceho nadmerného čerpania podzemnej vody môžu ohroziť potravinovú a vodnú bezpečnosť miliárd ľudí na celom svete. Dostali sme sa do momentu, keď potrebujeme okamžité kroky na zabezpečenie globálnych vodných zdrojov. Ak nedôjde k zásadným zmenám v spôsobe, akým ľudstvo spravuje, riadi a doceňuje pitnú vodu, hrozí, že éra megasucha zásadne premení našu planétu.
