Boris Chlebec je šéf inštruktor Centre bezpečnej jazdy SLOVAKIA RING, kde zoči voči zoznamuje vodičov s krízovými situáciami, v ktorých sa môžu ocitnúť najmä v nepriaznivých podmienkach počasia. Či už ide o mokrú, zasneženú alebo zľadovatenú vozovku, všetky takéto situácie si vyžadujú hlavne rozvážne reakcie vodiča, ale ich úspešné zvládnutie rovnako ovplyvňuje aj aktuálny technický stav vozidla, brzdový systém, systém ABS a dodatočne aj povinná výbava vozidla. V rozhovore sme sa pýtali aj na to, ako reagovať počas šmyku, ale aj bezprostredne po ňom, ktoré šmyky sú najnebezpečnejšie a Boris zovšeobecnil aj to, čo si majú vodiči predstaviť pod krízovými situáciami.
Čo by mohlo dopomôcť k tomu, aby držitelia vodičských preukazov ovládali aj jazdu v nepriaznivých podmienkach? Ako by to mohlo vyzerať v praxi?
Na to, aby vodiči zvládali jazdu v nepriaznivých podmienkach je nevyhnutné, aby takýmto podmienkam boli vodiči vystavení, ideálne v bezpečných podmienkach, čiže na polygóne centra bezpečnej jazdy. V týchto podmienkach sa vodiči učia rozpoznávať riziká, ktoré podmienky prinášajú, objavia limity vozidla a svojich šoférskych schopností dané podmienky zvládať. Následne je dôležité takýto tréning aspoň raz za dva roky opakovať, aby nadobudnuté skúsenosti a zručnosti u vodičov neupadali. V druhom rade je dôležité vodičov vzdelávať – aké riziká súvisia s nepriaznivými podmienkami na ceste, ako prispôsobiť jazdu, ako si skontrolovať pneumatiky a mnoho iných zásad.
Aby sme to na začiatok uviedli na pravú mieru, tak pri kurzoch, ktorým sa venujete aj vy, hovoríme o jazde v krízových situáciách. O aké konkrétne ide? V akých situáciách by sme mali ako vodiči zbystriť pozornosť?
V závislosti od typu kurzu sú vodiči vystavení niekoľkým krízovým situáciám. V začiatočníckych kurzoch sa venujeme krízovému brzdeniu na rôznych povrchoch, ako asfalt, mokrý asfalt a simulovaný sneh a potom vyhýbaciemu manévru. Sú to dve najčastejšie krízové situácie, ktoré slovenskí vodiči zažívajú na cestách. V štandardnom kurze sú tieto krízové situácie doplnené o oba typy šmykov, čiže sa učia zvládať aj nedotáčavý aj pretáčavý šmyk. V nadstavbových kurzoch sa venujeme aj zvládaniu aquaplaningu, losiemu testu, prípadne jazde na povrchoch s meniacou sa priľnavosťou. Situácie, pri ktorých by mali vodiči zbystriť pozornosť je niekoľko – mokrá alebo zasnežená vozovka, keď je riziko poľadovice, jazda za zníženej viditeľnosti (hustý dážď, hmla, noc), počas rušnej premávky (ranná alebo poobedná špička).
A podľa vás ktoré spomínané situácie sú najrizikovejšie a najnebezpečnejšie?
Všetky krízové situácie sú nebezpečné, keďže v nich vždy niekomu ide o zdravie alebo život. Ak mám ale vyzdvihnúť dve, sú to aquaplaning a pretáčavý šmyk.
Aquaplaning je nebezpečný z toho hľadiska, že je veľmi nepredvídateľný a nastáva vo vysokých rýchlostiach pri jazde na mokrej vozovke. Ak nastane, vodič stráca kontrolu nad vozidlom, no prakticky nemôže veľa urobiť, okrem toho, že sa snaží veľmi citlivo znížiť rýchlosť a držať volant pevne v smere jazdy.
Pretáčavý šmyk je nebezpečný vzhľadom na to, že auto ide počas šmyku do rotácie, čiže takzvaných „hodín“. Jeho nezvládnutie väčšinou znamená, že autá búrajú bokom, čo sú najnebezpečnejšie nárazy, aj v mestských rýchlostiach sú často smrteľné. Zvládnutie si vyžaduje veľmi rýchlu a správnu reakciu, čo v realite zvládne menej ako 5 % vodičov.
Takže nie každý dážď a mokrá vozovka automaticky signalizujú krízovú situáciu, však? Existujú aj určité kritéria, podľa ktorých si dokážeme aj sami určiť, či a do akej miery musíme jazdu prispôsobiť počasiu?
Riziko vzniku krízovej situácie záleží od toho, koľko vody na vozovke je. Napriek tomu, akokoľvek mokrá vozovka je znamenie, že treba spomaliť a dodržať bezpečný odstup 3 – 4 sekundy od auta pred vami. Na mokrej vozovke sa môže brzdná dráha predĺžiť až o 50 % v závislosti od množstva vody a hĺbky dezénu pneumatík. Kritériá sú jednoduché: pri každej jazde v horšom počasí spomaľte, zväčšite odstup, uistite sa, že správne svietite a držte volant dvoma rukami.
V akých prípadoch to vodiči najčastejšie podceňujú? Často totiž ako prvotné odôvodnenie dopravných nehôd počúvame, že vodič neprispôsobil jazdu povahe a stavu vozovky. Na čo si dať obzvlášť pozor pri hodnotení situácie?
Vodiči najčastejšie podceňujú jazdu na mokrej vozovke. Neuvedomujú si, že pneumatika má obmedzenú schopnosť odvádzať vodu pri vyššej rýchlosti. Napríklad aj úplne nová pneumatika (s 8 mm dezénom) pri rýchlosti 130 km/h a 2 – 3mm vody na vozovke má kontaktnú (vztyčnú) plochu pneumatiky zníženú na menej ako polovicu. To znamená, že najmä pri prejazde zákrutou sú priľnavosť pneumatiky, stabilita vozidla a jazdné vlastnosti výrazne znížené.
A ak sa už na takejto ceste a v takejto situácii ocitneme, čo by sme mali bezpodmienečne spraviť ako prvé? Bez čoho by sme určite nemali ani vyraziť?
Ak nás prekvapí na ceste nepredvídateľná situácia, napríklad dážď, sneh alebo búrka, tak rozhodne ako prvé treba zvýšiť opatrnosť, znížiť rýchlosť, mať väčší odstup. Samozrejme, nesmieme zabudnúť na správne svietenie. Určite by sme nemali vyraziť bez povinnej výbavy, ale hlavne by sme mali vyraziť na vozidle, ktoré je v dobrom technickom stave.
Onedlho nás čakajú aj jesenné lejaky a prakticky hneď aj prvé snehové zrážky a mínusové teploty. Ako sa na nich pripraviť? Čo by ste odporučili každému vodičovi v rámci prípravy?
Keďže už v priebehu jesene sú veľké teplotné rozdiely, tak treba zvážiť, kedy prezuť na zimné pneumatiky. Odporúčam prezúvať, keď sa ranné teploty začnú blížiť k 7 ℃. Odporúčam si tiež pripraviť škrabku, metličku, rukavice, ale aj teplú bundu pre prípad poruchy vozidla. Nesmieme zabudnúť na zimnú zmes do ostrekovačov a kontrolu nemrznúcej chladiacej kvapaliny.
Čím teda ešte doplniť povinnú výbavu v aute? Čo nechýba ani v tom vašom?
Okrem povinnej výbavy určite odporúčam mať v aute pracovné rukavice a deku. V prípade, že často jazdíte do zasnežených lokalít, nezabudnite na snežné reťaze, ktoré je rozumné si vyskúšať nahodiť na koleso ešte predtým, ako budete prvýkrát uviaznutí v kopci. Ale dôležité je sa aj naučiť používať povinnú výbavu. Mnoho ľudí nevie, ako správne použiť výstražný trojuholník. Tiež by každý vodič mal vedieť, či má vo vozidle rezervné koleso, poprípade lepiacu sadu a ako ich používať.
A aký je váš názor na technológie a asistenčné systémy v automobiloch? Ako sa v nich vyznať? A ktoré plnia svoju úlohu najlepšie?
Systémy aktívnej bezpečnosti vo vozidlách výrazne znižujú nehodovosť. Napríklad taký dnes už štandardný systém ABS vám umožní bez problémov vyvinúť maximálny tlak na brzdový pedál na každom povrchu bez toho, aby sa vám zablokovali kolesá, čiže vozidlo je stabilné a ovládateľné. Systém ESP, resp. elektronická stabilizácia vozidla výrazne pomáha udržať vozidlo stabilné, ale pomáha vodičovi aj zvládnuť šmyk. Napríklad taký pretáčavý šmyk je bez systému ESP skoro nemožné zvládnuť. Každý jeden systém napĺňa svoju úlohu najlepšie ako vie, každý systém aktívnej bezpečnosti je dôležitý.
Jedna vec je, samozrejme, baviť sa o tejto problematike v teoretickej rovine, ale tá prax zvykne byť často iná. Základom je však určite pohotová a triezva reakcia. Ako by mala po správnosti vyzerať? Ako reagovať bezprostredne po šmyku resp. počas neho?
Prax, bohužiaľ, býva iná ako teória. Môžeme hovoriť, že treba zachovať kľud a reagovať rozvážne, ale krízovú situáciu si nevyberáme. Krízová situácia nás prekvapí a s veľkou pravdepodobnosťou sa zľakneme. Rozhodne by sme sa mali takejto situácii vyhýbať, ale už keď nás zastihne, tak treba mať naučené, natrénované, ako reagovať. Tiež je dobré poznať svoje vozidlo a jeho aktívne prvky bezpečnosti.
Líši sa tento postup v závislosti od povrchu vozovky alebo od počasia? Je šmyk ako šmyk?
Nie je šmyk ako šmyk. Je rozdiel dostať pretáčavý šmyk v 60 km/h na suchom asfalte alebo na snehu. Technika zvládnutia je však rovnaká. Čiže postup zvládnutia krízovej situácie je stále rovnaký bez ohľadu na povrch.
A najhorší variant šmyku?
Najhorší a najnebezpečnejší šmyk je pretáčavý šmyk. Je veľmi ťažké ho zvládnuť a ak ho nezvládneme, vozidlo ide do rotácie a častokrát vodiči búrajú bokom.
Ak by ste teda mali šoférom odkázať 5 základných pravidiel krízového brzdenia na šmykľavej vozovke, aké by to boli?
Prvé a najdôležitejšie pravidlo pri krízovom brzdení je vyvinúť maximálny tlak na brzdový pedál, nebáť sa zošliapnuť ho celou silou až na podlahu. Samozrejme, za predpokladu, že máte systém ABS. Pokiaľ to situácia umožňuje, vždy brzdite do rovných kolies, kedy je brzdný účinok najvyšší. Okrem toho je dôležité správne sedieť a byť pripútaný, správne držať volant, a vždy sa pozerať tam, kam chceme s vozidlom ísť.
