Tento týždeň mal ruský prezident Vladimir Putin jasný odkaz pre Ukrajinu aj jej európskych spojencov: Moskva má silných priateľov a môže pokračovať vo vojne.
Putin sa zúčastnil viacerých podujatí v Číne, kde stál bok po boku s lídrami, ktorí mu umožnili a naďalej umožňujú viesť vojnu proti Ukrajine tak dlho a intenzívne, ako potrebuje: čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, indickým premiérom Naréndrom Módím, iránskym prezidentom Masúdom Pezeshkianom a severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Informoval portál CNN.
Viac než tri roky po tom, čo Putin očakával rýchle obsadenie slabšieho suseda, by Rusko bez finančnej podpory Číny a Indie, iránskej výzbroje a čiastočne aj severokórejskej pracovnej sily nebolo schopné udržať vojenskú operáciu.
Ale odkaz z tohto týždňa, zo summitu aj vojenskej prehliadky v Číne, presahoval Ukrajinu. Líder, ktorí sa stretli, nemusia súhlasiť vo všetkom, niektorí sa dokonca nemusia navzájom ani obľubovať. Ale vidia historickú príležitosť oslabiť dominanciu Západu a Európa má dôvod sa obávať.
Tento týždeň pripomenul, že Európa musí prehodnotiť svoju bezpečnosť. Posledné roky sa snažila izolovať Putina a oslabiť ruskú ekonomiku, pričom si uvedomila, že Spojené štáty už nemusia byť vždy spoľahlivým spojencom. Napriek tomu stál Putin medzi niektorými z najvplyvnejších mužov sveta, upevňujúc svoje priateľstvá.
„Rusko sa snaží ukázať, že aj keď je izolované od Západu, stále má za partnerov a spojencov ekonomicky silné krajiny. Táto izolácia neznamená, že ruská ekonomika sa zrúti alebo že Rusko nebude schopné pokračovať vo vojne,“ povedala Natia Seskuria z Royal United Services Institute pre CNN.
Medzinárodný poriadok nastavený po studenej vojne je jasne ohrozený.
USA sa počas pôsobenia Donalda Trumpa a jeho politiky „America First“ postupne stiahli z globálnej scény. Európa sa zatiaľ vyrovnáva s vnútornými problémami – vzostupom krajnej pravice a ekonomicky zložitej situácii. Rusko, Čína, India a ďalšie krajiny, ktoré neuznávali svetovú dominanciu USA, zrazu videli príležitosť.
„Dominancia Západu v medzinárodných záležitostiach ustupuje, a tieto krajiny vidia šancu vážne prebudovať medzinárodný systém,“ vysvetľuje John Lough z think-tanku New Eurasian Strategies Centre.
Tento týždeň jasne ukázal, že tieto ambície nie sú len teóriou. Dokonca aj Trump pochopil odkaz: „Prosím, pozdravujte Vladimira Putina a Kim Čong-una za mňa, keď kujú spiknutie proti USA,“ napísal vo svojej správe Si Ťin-pchingovi.
Pragmatizmus nad všetko
Analytici upozorňujú, že aj keď sa Čína a India tvária neutrálne voči vojne na Ukrajine, v skutočnosti Rusku poskytujú finančnú a technologickú pomoc.
Keď Západ uvalil sankcie na ruskú ropu, Čína a India s radosťou zasiahli. Získavajú lacnejšiu energiu, ale vzťah nie je len o peniazoch.
„Čína je bližšie k Rusku, pokiaľ ide o multipolárnosť a znižovanie vplyvu Západu. Ide o ideologickú blízkosť a čisto ekonomický záujem,“ vysvetľuje Seskuria. Lough dodáva, že aj India profitovala: „India nie je proti tomu, aby Rusko presadzovalo záujmy globálneho Juhu a zabezpečilo, aby sa systém globálneho riadenia prispôsobil vzostupným ekonomikám s veľkým počtom obyvateľov.“
Čína a India sú dnes najväčšími odberateľmi ruskej ropy a uhlia, pričom Čína je druhým najväčším odberateľom ruského plynu. Navyše, čínske a indické firmy dodávajú Rusku technológie s dvojitým využitím – pre civilné aj vojenské účely, vrátane komponentov pre drony, ktoré Rusko používa na Ukrajine.
Severná Kórea a Irán naopak stoja pevne na strane Ruska. Pre Irán, už izolovaný sankciami, bol kľúčový najmä vojenský hardware, vrátane dronov Shahed, ktoré výrazne zmenili ruské taktiky. Severná Kórea poskytuje pracovníkov, pretože jej politická situácia umožňuje vysielať vojakov do zahraničia aj pri vysokých stratách.
Európa sa mení
Putinovo priateľské vystupovanie v Číne, sprevádzané vojenskou a diplomatickou silou, malo jasný cieľ: demonštrovať, že tieto krajiny, hoci nie sú najlepšími priateľmi, dokážu spoločne pôsobiť ako sila, s ktorou musí Západ rátať.
„Je to znepokojujúce a niektorí by povedali aj alarmujúce, ale otázkou je, ako udržateľné je toto spojenectvo,“ dodáva Lough.
Geopolitické posuny však Európu postupne menia. Ukrajinská kríza prinútila Nemecko zvýšiť obranné výdavky a neutralita Švédska a Fínska ustúpila vstupu do NATO.
„Ide o veľmi funkčný vzťah, založený na záujmoch, nie na vzájomnej náklonnosti. Je to spojenectvo záujmov, nie krajín,“ uzatvára Lough. „Situácia sa môže meniť, a v nasledujúcich rokoch sa môže stať ešte veľa vecí.“
