Neexistuje totiž istota, kto by moc v krajine prevzal, ani aký politický alebo náboženský kurz by nový režim nasadil.
Riziko jadrovej eskalácie síce nízke, no nie zanedbateľné
Aj keď Izrael verejne nikdy nepotvrdil vlastnenie jadrových zbraní, experti odhadujú, že ich má približne 90. Riziko jadrovej vojny sa síce javí ako nepravdepodobné, no nemožno ho úplne vylúčiť.
V prípade atentátu na izraelských predstaviteľov alebo masívneho útoku na obývané oblasti by mohlo dôjsť k neprimeranej reakcii. Obavy vyvoláva najmä to, že reťazec odvetných krokov môže spustiť nezastaviteľnú lavínu, ktorú už nebude možné politicky zvládnuť.
Svetová rovnováha sa ocitla na hrane
V pozadí celej krízy stojí napätie medzi regionálnymi aj globálnymi hráčmi.
Irán oficiálne upozornil Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, že akákoľvek forma pomoci Izraelu bude vnímaná ako vojenský akt.
Takéto varovanie naznačuje, že každé ďalšie zasahovanie môže Irán považovať za dôvod na rozšírenie konfliktu. Zároveň však iránske vedenie balansuje medzi túžbou po odvete a obavou zo silnej vojenskej odpovede zo strany Spojených štátov. Rozhodovanie v Teheráne preto závisí od odhadu vlastných kapacít a očakávaných následkov.
Budúcnosť konfliktu ostáva nejasná
Aj napriek opakovaným varovaniam zo strany Izraela pokračuje Irán v útokoch. Podľa správ Al Jazeery boli v sobotu na izraelské územie vyslané stovky dronov, pričom niektoré z nich zasiahli husto obývané oblasti vrátane Tel Avivu a Haify. Izraelská verejnosť, ktorá nie je zvyknutá na takéto rozsiahle škody, čelí rastúcemu pocitu neistoty. Otázkou ostáva, ako dlho bude možné tento konflikt udržať v medziach, ktoré ešte umožňujú diplomatické riešenie – a či vôbec medzinárodné spoločenstvo dokáže zakročiť skôr, než sa naplnia tie najhoršie scenáre.
