Demokrati pred Hlasom-SD, Igorom Matovičom aj Kresťanskými demokratmi. Takýto voličský potenciál zaznamenali politické strany vo februárovom prieskume agentúry NMS Market Research. Politický analytik Mikuláš Hanes dokonca považuje volebný potenciál za najdôležitejší ukazovateľ a pohyby v politických stranách ho až tak neprekvapili.
V medzivolebnom období väčšina voličov nie je rozhodnutá, ktorú stranu alebo hnutie bude voliť. Vieme síce, že voliť pôjdeme, ale rozhodujeme sa medzi viacerými stranami.
“55 – 60 percent populácie a zvyšok, ktorí aj plánujú ísť k voľbám, tak samozrejme zvažujú viacero strán. Majú niektorú, ktorú by dali na prvé miesto, ale niekedy ani to nie. Niekedy majú rovnocenne viacero strán a presne preto sa pýtame aj na tie ďalšie strany,” vysvetlil pre Kanal1 politický analytik Mikuláš Hanes.
Najvyššia hodnota voličov, ktorú by politická strana mohla dosiahnuť, predstavuje jej volebný potenciál.
“Teda ak by akákoľvek strana oslovila všetkých voličov, ktorí čo i len zvažujú jej voľbu, tak by mohla dosiahnuť takýto výsledok,” doplnil Hanes.
Demokrati zvyšujú potenciál
Volebný potenciál sa u jednotlivých strán môže znižovať aj zvyšovať. Vo februárovom prieskume agentúry NMS Market Research zaznamenala nárast volebného potenciálu najmä strana Demokrati, ktorá sa zaradila na 5. miesto – hneď za Progresívne Slovensko, Smer – SD, Republiku a SaS.
“Demokrati k tomuto potenciálu neprišli akože skokovo. Pracujú na ňom poctivo dva roky a aj keď sa napríklad pohybovali pod tou hranicou 5 %, tak ten potenciál vlastne už mali okolo 6 – 7 %. A taký ten skok sme videli. Keď sa začali objavovať nad hranicou 5 %, tak sme videli, že ďalší voliči vlastne začali nad nimi uvažovať, čiže táto strana pre nich bola relevantná,” komentoval výsledky prieskumu M. Hanes.
Pre voličov je dôležité, aby sa politická strana v prieskumoch preferencií (volebných modeloch) dostala nad hranicu 5 %, ktorá je potrebná pre vstup do NR SR. Prekonanie hranice zvoliteľnosti ich totiž utvrdzuje v tom, že ich hlas vo voľbách neprepadne.
“Tí voliči sa naozaj rozhodujú často na poslednú chvíľu. Je to vysoké percento z nich a samozrejme, ešte tam zohráva dôležitú úlohu aj istý psychologický moment. Aby ten môj hlas neprepadol, tak ho dám určite tomu, kto sa určite dostane do toho parlamentu a tým pádom tí silnejší bývajú silnejší a tí slabší bývajú v konečnom dôsledku slabší,” tvrdí Hanes.
Hlas-SD opúšťajú aj “skalní” voliči
Opačným prípadom (v porovnaní s Demokratmi) je strana Hlas-SD. Jej preferencie kontinuálne vo všetkých prieskumoch klesli a náladu voličov môžu na jar ovplyvniť dôsledky ďalšej vlny konsolidácie, ktoré sa začali naplno prejavovať. Minulý rok to bola práve konsolidácia, ktorá spôsobila, že Hlasu veľa voličov, ktorí chceli odísť, aj odišlo. Strane však ešte stále zostalo pomerne pevné voličské jadro, ktoré Hlas-SD stále zvažuje ako svoju prvú voľbu.
“A samozrejme, už je to na tej hranici okolo tých 5 %… Hlas klesá k tejto hranici, ale stále vidíme ten potenciál 10,8. Ľahko sa môže stať, že ak by prišli voľby, tak by znova tých 10 % mohli mať,” doplnil Hanes.
Podľa Mikuláša Hanesa Hlas už absolvoval jedny voľby bez svojho zakladateľa a bývalého predsedu Petra Pellegriniho. Pred eurovoľbami dosahoval vo volebných modeloch výrazne vyššie zisky, ale v samotných voľbách do Európskeho parlamentu nakoniec získal niečo nad 7 %.
“Takže to je niekde tá podpora, ktorú momentálne pri Hlase vidíme,” uzavrel politický analytik NMS Market Research Mikuláš Hanes.
Osobitnou kapitolou (a zdrojom ďalších hlasov) sú pre všetky strany nerozhodnutí voliči. Tí v prieskume deklarovali, že chcú ísť voliť, ale zatiaľ nevedia koho. Mnohí z nich prestávajú mať pocit, že voľbami niečo vyriešia. A práve viacnásobné sklamanie ľudí môže byť pre spoločnosť nebezpečné, lebo sa niektorí z nich môžu prikloniť k extrému a ten môže skokovo narásť nielen v prieskumoch, ale aj v reálnych voľbách.
