Keď sa okolo nosa roznesie vôňa rannej kávy, mozog si zapamätá, do ktorej nosovej dierky vnikla ako prvá. A potom spája informácie z oboch nozdier, čo mu pomáha, aby správne poznal, o akú vôňu ide. Neurológovia to popísali v článku, ktorý vyšiel v odbornom časopise Current Biology.
Čuch patrí medzi zmysly, ktoré človek nevyužíva možno toľko ako zrak alebo sluch, napriek tomu je pre život nesmierne dôležitý, píše ČT 24. Veda vie, že v mozgu informácie o vôňach aj zápachu spracováva takzvaná piriformná kôra, ktorá pokrýva obe mozgové hemisféry. Vedci si ale až doteraz neboli istí, či obe strany piriformnej kôry reagujú na pachy zhodne alebo nezávisle.
Pretože tieto procesy prebiehajú hlboko vo vnútri mozgu, bolo prakticky nemožné ich skúmať. Teraz ale skupina vedcov na spôsob prišla.
Do štúdie nabrali ľudí s epilepsiou, ktorí mali kvôli tomuto problému podstúpiť operáciu mozgu. Účastníci boli počas operácie pri vedomí, takže im vedci mohli do oboch nosných dierok cez špeciálne trubičky púšťať silné vône. Pretože boli pacienti napojení na elektródy, ktoré mali odhaliť centrá spojené s epilepsiou, mohli výskumníci tieto senzory využiť aj na sledovanie piriformnej kôry a jej aktivity.
Čuch a mozog
Ukázalo sa, že iba výnimočne sa vôňa dostane iba do jednej nosovej dierky. Platí ale, že do jednej prenikne o niečo skôr ako do druhej. „Otázkou ale je, či mozog dokáže tieto rozdiely využiť?“ uviedla neurologička z Pensylvánskej univerzity Naz Dikecligilová, ktorá sa na výskume podieľala.
Nazbierané dáta naznačujú, že mozog tento rozdielny čas vstupu vôňou naozaj využíva. Keď sa pach dostal do jednej nosovej dierky, reagovala najskôr tá strana mozgu, ktorá bola k tejto nosovej dierke najbližšie, až potom nasledovala reakcia v opačnej strane mozgu. „Zdá sa, že v skutočnosti existujú dve reprezentácie pachov, ktoré zodpovedajú pachovým informáciám prichádzajúcim z každej nosovej dierky,“ hovorí Dikecligilová.
Keď výskumníci ponúkli vôňu obom nosovým dierkam súčasne, zistili, že obe strany mozgu rozpoznali vôňu rýchlejšie, než keď ju mohli identifikovať iba cez jednu nosnú dierku. To naznačuje, že obe strany do istej miery spolupracujú, aj keď jedna zaostáva za druhou pri kódovaní vône, hovorí Dikecligilová.
Fungujú čuch a sluch podobne?
Dôležité je, že tieto výsledky veľmi dobre zodpovedajú tomu, ako dopadli už skôr štúdie na zvieratách. A tiež sa ponúka porovnanie s iným zmyslom.
Zdá sa, že mozog porovnáva vstupy z jednotlivých uší, čo ľuďom pomáha lokalizovať zvuky. Ponúka sa tak otázka, či podobný systém existuje aj pre vône. Ľudia však zvyčajne nie sú príliš dobrí v rozpoznávaní smeru vône. Keď výskumníci podali vôňu pravou alebo ľavou nosovou dierkou a spýtali sa účastníkov štúdie, ktorú nozdrou ju prijímajú, odpovedali v podstate úplne náhodne.
Na čo teda tento mechanizmus vlastne existuje? To zatiaľ nie je úplne jasné, jednu hypotézu by ale vedci mali. Tieto dvojité signály by totiž mohli fungovať ako mechanizmus, ktorý kontroluje možné chyby. Náš mozog by mohol „zhromažďovať potvrdenie dôkazov o tom, čo cítime, aby sme mohli presne identifikovať zdroje pachov okolo nás“, dodáva neurológ Kevin Bolding, ktorý sa na práci tiež podieľal.
