Nedeľa 10. augusta 2025 bola pre mnohých ľudí v Mexiku ako každá iná. V severozápadnom štáte Sinaloa však nebola až taká bežná. V ten deň došlo k jednej vražde každých 85 minút. Dokopy zomrelo až sedemnásť ľudí. Informácie o týchto údajoch priniesla spravodajská stanica CNN.
Podľa údajov mexickej vlády išlo o najnásilnejší deň tohto roka. Išlo o jednu z posledných sérií násilností, ktoré zachvátili mexický štát Sinaloa po prekvapivom zatknutí Ismaela „El Maya“ Zambadu, ktorý je podľa úradov dlhoročným vodcom kartelu Sinaloa, jednej z najstarších a najnásilnejších zločineckých organizácií v Mexiku. Podľa analýzy verejných údajov, ktorú analyzoval server CNN, od jeho zatknutia vzrástol počet vrážd v štáte o viac ako 400 percent.
Analýza tiež odhaľuje nezrovnalosti medzi číslami, ktoré zhromaždila mexická štátna a federálna prokuratúra a monitorovacou organizáciou Armed Conflict Location & Event Data (ACLED). Mexické úrady v minulosti podhodnocovali počet obetí počas obdobia násilia v tejto oblasti. Týmto údajom nedôverujú ani americké úrady, uviedol informovaný zdroj.
Zatknutie El Maya 25. júla 2024 v El Pase v Texase vyvolalo podľa analytikov vnútornú vojnu medzi rivalizujúcimi frakciami. Právnik El Maya zverejnil vyhlásenie Zambadu, podľa ktorého bol vodca podvedený Joaquínom Gazmánom Lópezom, jedným zo synov Krpca Guzmána. Pod falošnou zámienkou ho Krpec nalákal do Spojených štátov, kde sa stretnutie, ktoré malo pôvodne znamenať príležitosť na investíciu do nehnuteľností, zmenilo na Zambadovo zatknutie v texaskom El Pase. Samotný El Chapo Guzmán mal Zambadu uniesť a odovzdať americkým úradom. Obaja Guzmánovci teraz čelia viacerým obvineniam na okresnom súde v New Yorku a trvajú na svojej nevine.
Pád El Maya vyvolal chaos
Kvôli rivalite medzi frakciami kartelu Sinaloa vypukli po Zambadovom zatknutí medzi jeho stúpencami, Mayitos, a medzi Chapitos, spojencami Joaquína Guzmána, prezývaného El Chapo (Krpec), intenzívne boje. Konflikt prerušujú aj neustále strety medzi menšími frakciami kartelu Sinaloa. Predtým boli boje medzi frakciami sporadické, teraz obe strany zintenzívnili svoje útoky s cieľom zmocniť sa kľúčových území.
„Klamný spôsob“, akým bol vodca chytený napjal vzťahy medzi frakciami, vyvolal vlnu odvetných opatrení a z Culiacánu urobil hlavnú scénu. Niečo, čo v žiadnom inom mexickom meste nevidíme, informuje CNN.
Rapídny nárast vrážd zaznamenal ACLED v septembri roku 2024. Oficiálne údaje hlásia štyri úmrtia denne, tzn. jedno každých šesť hodín. Podľa ACLED to boli dve úmrtia denne, teda jedno každých dvanásť hodín. Výučba v školách bola na krátku dobu zrušená a niekoľko miest v Sinaloa sa nemohli podieľať na oslave mexického Dňa nezávislosti.
Jazvy na celej komunite
Mnoho podnikov a rodinných reštaurácií bolo donútených zavrieť. „Boli dni, kedy prišiel možno jeden zákazník, ak vôbec… pretože ľudia v noci nevychádzajú, a dodnes to tak je,“ povedala žena, ktorej babička desaťročia prevádzkovala reštauráciu v Sinaloa. Rovnako ako mnoho iných obyvateľov Culiacanu sa žena aj s rodinou musela prispôsobiť novej situácii, prestrelkám za bieleho dňa, násilným stretom, horiacim vozidlám v obytných štvrtiach a zaviesť si vlastnú večierku.
„My, občania, sme sa pred niekoľkými mesiacmi rozhodli vychádzať von iba v určitých časoch. Spočiatku, medzi septembrom a decembrom, to bolo ako dobrovoľné pravidlo, pretože ste sa báli chodiť von. Normálne boli najnásilnejšie noci a skoré ráno … ale v skutočnosti je to tak celý deň. Môžete vyjsť na poludnie a pri odchode zo školy sa ocitnúť uprostred prestrekly na hlavnej ulici medzi políciou, vojakmi, mariňákmi a ozbrojencami. Proste tak. To je každodenná realita,“ vysvetlila žena, ktorú CNN oslovujú ako Soňa kvôli zachovaniu jej bezpečia.
V máji bolo nájdené telo muža, ktoré viselo z neďalekého mosta, spolu so správou zanechanou kartelom. O mesiac neskôr bola blízko turistickej atrakcie v Culiacane nájdená ľudská hlava. O dva týždne neskôr bolo niekoľko policajtov vážne zranených pri prepadnutí. „Pracujeme na tom a do Sinaloy navrátime mier,“ povedala mexická prezidentka Claudia Scheinbaumová rok po Zambadovom zatknutí.
„Všade vidíte vojenské konvoje, ale žiadna skutočná stratégia neexistuje. Sú oblasti, kde sa každý deň strieľa a úrady dorazia až o niekoľko hodín neskôr. Je to všetko len na oko. Radi by sme videli skutočnú stratégiu… pretože žiadna neexistuje,“ myslí si Soňa.
Slabý článok obrany Mexika
Scheinbaumová pri príležitosti výročia Zambadovho zatknutia zdôraznila nutnosť spolupráce s americkými úradmi. Zároveň varovala pred zahraničným zasahovaním do boja proti drogám a násiliu spojeným s kartelmi v Mexiku. Jej komentáre prišli niekoľko dní predtým, ako americký prezident Trump podpísal tajnú smernicu, ktorá podľa správy New York Times nariaďuje Pentagonu použiť vojenskú silu proti určitým kartelom v Latinskej Amerike, ktoré jeho administratíva označila za zahraničné teroristické organizácie. Kartel Sinaloa je jednou z ôsmich takýchto zločineckých sieťach. Zostáva však nejasné, či ministerstvo obrany chce spolupracovať s mexickými úradmi.
Podľa ACLED, ktorý zaznamenal pokles úmrtí civilistov, bola Scheinbaumová v prvom roku pôsobenia úspešná vo svojej snahe potlačiť bezprecedentné násilie v štáte. Sinaloa ale bezpochyby zostáva slabým miestom bezpečnostnej stratégie Mexika. V roku 2025 tam bolo zabitých vyše 570 civilistov. Cielené vraždy bezbranných obetí už prekonali celkový počet zaznamenaný za rok 2024, čo naznačuje, že tento rok bude jedným z najkrvavejších v histórii Sinaloy.
