Litva po druhom incidente s bezpilotným lietadlom, ktoré preniklo do jej vzdušného priestoru, žiada Severoatlantickú alianciu o rázne kroky. Zatiaľ čo ruské útoky na Ukrajinu neutíchajú, krajiny východného krídla NATO čoraz viac čelia riziku, že sa vojna preleje za ich hranice.
Litovská ministerka obrany Dovilė Šakalienė a minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys adresovali list generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Rutteovi, v ktorom žiadajú o posilnenie protivzdušnej obrany v krajine. Okrem štandardných systémov sú ochotní prijať aj experimentálne technológie, ktoré by mohli pomôcť pri identifikácii a eliminácii vzdušných hrozieb.
„Takéto incidenty sa budú opakovať, kým bude Rusko viesť vojnu proti Ukrajine,“ uviedla Šakalienė.
Dron s výbušninami dopadol na vojenské cvičisko
Najnovší incident sa odohral 28. júla, keď z územia Bieloruska prenikol do litovského vzdušného priestoru dron nesúci dve kilogramy výbušnín. Dopadol v oblasti vojenského výcvikového priestoru, no armáde trvalo takmer týždeň, kým ho lokalizovala.
Podľa predbežných zistení dron pravdepodobne smeroval na Ukrajinu, no zrejme zlyhal navigačný systém a neúmyselne zablúdil na sever. Aj keď zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by šlo o cielený útok na Litvu, ministerka obrany upozorňuje, že takáto situácia si vyžaduje razantnú reakciu. Vyšetrovanie incidentu naďalej pokračuje.
Druhé narušenie litovského vzdušného priestoru za mesiac
Ide už o druhý podobný prípad v priebehu jedného mesiaca. Ešte 10. júla havaroval na litovskom území ruský dron typu Gerbera, ktorý takisto preletel z Bieloruska a dopadol približne kilometer za hranicou.
S pribúdajúcimi útokmi na Ukrajinu narastá aj riziko, že vojenská technika zasiahne alebo zablúdi do krajín NATO. Podobné prípady boli v posledných mesiacoch hlásené aj z Poľska, Rumunska či Lotyšska.
Minister Budrys varoval, že nejde len o izolovaný problém jedného štátu, ale o otázku kolektívnej bezpečnosti. „Toto nie je len litovský vzdušný priestor, nejde len o bezpečnosť Litvy — je to vzdušný priestor NATO, bezpečnosť NATO a tiež Európskej únie,“ vyhlásil podľa portálu Politico.
Z Litvy tak prichádza jasný signál: Aliancia by mala brať tieto incidenty ako varovanie a výrazne posilniť ochranu svojich východných hraníc, kým nie je neskoro.
Čoraz viac pochybností
Hoci táto verzia udalostí pôsobí technicky uveriteľne a politicky menej výbušne, čelí čoraz väčším pochybnostiam. Napríklad ruský dron typu Gerbera, ktorý havaroval na litovskom území 10. júla, má podľa portálu Aerotime dolet približne 600 kilometrov.
To by znamenalo, že by len ťažko mohol zablúdiť z frontovej línie na Ukrajine, keďže litovské Gaižiūnai sa nachádzajú viac ako 800 kilometrov od najbližších bojov. Navyše, priamy prelet dronu ponad Vilnius vyvoláva otázky: išlo o extrémne zlyhanie navigácie, alebo o zámer? Test, provokáciu či snahu o prieskum?
Šéf štábu litovského letectva plukovník Dainius Paškevičius upozorňuje na hrozbu, ktorú dron predstavoval, aj na limity radarovej obrany.
„Dva kilogramy môžu znamenať málo alebo veľa v závislosti od typu a konštrukcie výbušniny,“ uviedol Paškevičius. „Litva má moderné strednodobé aj diaľkové radary, ale nie vždy dokážeme zachytiť neidentifikované objekty pohybujúce sa v nízkych alebo extrémne nízkych výškach na všetkých miestach – v dôsledku rôznych rušivých faktorov. Neexistuje žiadne zázračné riešenie, potrebný je viacvrstvový prístup s využitím viacerých typov senzorov.“
