Pripomíname si 81. výročie od vypuknutia Slovenského národného povstania. Dôležitý okamih našich dejín priniesol porážku fašizmu.
Slovenské národné povstanie (SNP) si každý rok pripomíname 29. augusta. Pred 81 rokmi znamenal dôležitý míľnik v snahe poraziť fašizmus a reagovať na vniknutie nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenska.
Domáci odboj sa v ozbrojenom povstaní vzbúril proti nacistickému útlaku a kolaborantskému režimu. V lete 1944 sa napriek politickým rozporom a odlišným svetonázorom spojilo viac ako 60 000 vojakov povstaleckej armády a 12 000 partizánov.
Krízový scenár
V roku 1943 vznikla ilegálna Slovenská národná rada (SNR), ktorá schválila program známy ako Vianočná dohoda. Jej hlavným bodom bol aj aktívny zápas proti nemeckému diktátu i proti slovenskej vládnej reprezentácii na čele s prezidentom Jozefom Tisom, ktorá s nacistami kolaborovala.
Politickým cieľom bolo odstránenie režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a opätovné začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky. Skupina dôstojníkov slovenskej armády, pod vedením pplk. gšt. Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, chystala plán na ozbrojené povstanie od mája 1944, píše Ústav pamätí národa.
Najideálnejším variantom ozbrojeného boja sa javilo v spolupráci so sovietskou stranou. Krízový scenár počítal s vyhlásením vojenského odporu v prípade, že vojská Nemecka začnú s obsadzovaním Slovenska. Rozhodujúcu úlohu v tomto pláne hrala Východoslovenská armáda, ktorej kľúčovou úlohou bolo otvoriť cestu sovietskym vojskám cez karpatské priesmyky.
Sovieti však nič nepodnikli napriek tomu, že boli o prípravách povstania informovaní začiatkom augusta 1944 exilovou československou vládou a kuriérom pplk. gšt. Goliana. Celú akciu totiž vyhodnotili ako nereálnu.
Začnite s vysťahovaním!
Symbolický pohár trpezlivosti nacistov pretiekol 27. augusta 1944, keď partizáni obsadili Ružomberok. Mesto sa nachádzalo na strategickej železničnej trati a vyrábal sa v ňom dôležitý vojenský materiál.
Krízový scenár počítal s vyhlásením vojenského odporu v prípade, že nemecké vojská začnú obsadzovať Slovensko. Tie prekročili hranice Slovenska 29. augusta 1944 a slovenské vojenské ústredie vydalo rozkaz na najprísnejšiu bojovú pohotovosť vojenských posádok.
V rozhlasovom prejave minister obrany (1939 – 1945) generál Ferdinand Čatloš oznámil preniknutie nemeckých vojsk na Slovensko. Pri Žiline sa začali aj prvé boje, keď sa vojaci žilinskej posádky postavili na odpor.
Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi nemeckými jednotkami vyslal Golian 29. augusta 1944 krátko po 20. hodine heslo: „Začnite s vysťahovaním!,“ čo bol signál na začiatok SNP.
O deň neskôr na jeho rozkaz povstalci ustúpili do Strečnianskej tiesňavy, kde Jozef Dobrovodský, povstalecký veliteľ žilinskej posádky, spolu s povstaleckým veliteľom martinskej posádky Emilom Perkom a veliteľom 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika Petrom Alexejevičom Veličkom začali organizovať nové obranné postavenie. V ten istý deň 30. augusta 1944 vystúpil s prejavom Tiso, v ktorom obhajoval nemeckú okupáciu a odsúdil SNP, dodáva TASR.
Prešli na partizánsky spôsob boja
Nasledujúci deň 1. septembra 1944 prijala SNR deklaráciu o prevzatí moci na povstaleckom území. Jeho hlavnú časť tvorilo najmä stredné Slovensko a hlavným sídlom sa stala Banská Bystrica. V prvých septembrových dňoch sa podarilo stabilizovať povstaleckú obranu. Karpatsko-duklianska operácia sovietskej Červenej armády, ktorá sa začala 8. septembra 1944, prispela k tomu, že nemecké velenie muselo stiahnuť úderné jednotky z východných častí Slovenska a zo severovýchodného úseku povstaleckého frontu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
