Povstanie sa v krátkom čase rozšírilo na viac ako 30 vtedajších okresov s rozlohou približne 20.000 štvorcových kilometrov a približne s 1,7 milióna obyvateľmi. Povstalecké územie sa rozprestieralo v oblasti stredného Slovenska, horného Ponitria a na území Spiša.
Útok 18. SS divízie na juhu Slovenska znamenal začiatok ofenzívy nemeckých okupačných vojsk, ktoré mali výraznú, najmä technickú prevahu nad povstalcami. Postupne 22. októbra padla Detva, 26. októbra Zvolen a napokon 27. októbra 1944 Nemci obsadili Banskú Bystricu.
Generál Rudolf Viest, ktorý sa 6. októbra stal veliteľom povstaleckých vojsk, vydal rozkaz ustúpiť do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Už 30. októbra sa v Banskej Bystrici za prítomnosti prezidenta Tisa konala manifestácia, ktorá mala vyjadriť vďaku slovenského ľudu za potlačenie SNP.
Velitelia Viest a Golian padli v novembri 1944 do nemeckého zajatia a po vypočutí gestapom ich odsúdili na smrť. Reakciou na SNP bol tiež krutý teror rozpútaný Nemcami a pohotovostnými oddielmi Hlinkových gárd – hromadné vraždy v Kremničke, vo vápenke v Nemeckej, alebo vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň.
Dôležitá úloha žien v SNP
Na SNP sa výrazne podieľal aj Imrich Karvaš, vtedajší guvernér Slovenskej národnej banky. Bez jeho finančnej podpory by SNP nebolo možné uskutočniť. Na jeho pokyn deponovali v marci 1944 do filiálok národnej banky v Banskej Bystrici a čiastočne aj v Ružomberku i v Žiline viac ako tri miliardy vtedajších slovenských korún.
Počas SNP zohrali významnú úlohu aj ženy. Zúčastňovali sa na bojových akciách, zásobovali partizánov potrebným materiálom alebo vykonávali činnosť spojok pri získavaní a poskytovaní informácií odboju.
Medzi popredné predstaviteľky protinacistického odboja patrili Chaviva Reiková, Beatrix Pospíšilová Čelková, prezývaná Trixi, Hela Volanská, Božena Palacková alebo Viera Stehlíková.
Porážka otvorí dvere späť do vlasti
Do bojov sa pritom pridali príslušníci viac ako tridsiatich národností, dodáva TASR. Boli medzi nimi aj Poliaci a podľa odhadov historikov sa ich počet pohyboval okolo 250. Účasť Poliakov bola rôznorodá – pôsobili v partizánskych jednotkách, v povstaleckej armáde, ale aj ako spojári, zdravotníci či sprievodcovia.
„Aj keď sa napriek viacerým snahám nepodarilo vytvoriť samostatnú poľskú bojovú jednotku, význam účasti Poliakov ocenilo aj velenie povstaleckej Československej armády v Banskej Bystrici,“ uviedla veľvyslankyňa SR vo Varšave Andrea Elscheková-Matisová.
V októbri 1944 velenie vydalo výzvu, v ktorej apelovalo na Poliakov žijúcich na území Československa. Uzatvárala sa slovami: „Za vašu a našu slobodu, či už nad Vislou, Rýnom alebo Váhom, stojíme všetci proti tomu istému nepriateľovi, ktorého porážka nám otvorí dvere späť do našej vlasti.“
Podľa historikov pôsobili Poliaci najmä v zmiešaných partizánskych oddieloch pod slovenským alebo sovietskym velením a ich prítomnosť posilňovala medzinárodný charakter povstania. Časť z nich pochádzala zo Spiša a Oravy, iní prešli z územia Poľska cez hraničné oblasti, ktoré slúžili ako zázemie a prechodové trasy.
Spolupráca poľského a slovenského odboja mala tradíciu už pred vypuknutím SNP. Existovali napríklad kuriérske trasy, ktoré spájali poľský Nowy Sacz cez Spiš a Gemer až do Budapešti a využívali ich aj osoby, ktoré sa následne zapojili do bojov.
Jeden z posledných žijúcich priamych účastníkov povstania
61 dní trvajúce povstanie prinieslo porážku fašizmu, no Slovensko za víťazstvo zaplatilo krutú daň. O život prišlo zhruba 5 300 ľudí, vzniklo 211 hromadných hrobov, a približne 90 obcí a osád bolo vypálených, dodáva SME.
Mnoho z obetí pritom boli civilisti, ktorí nemali za sebou vojenský výcvik a bojovali veľakrát aj bez výzbroje. V záujme štátu sa rozhodli nasadiť svoje holé životy v boji, v ktorom napokon padli.
Výraznou osobnosťou dejín je aj Vladimír Strmeň, jeden z posledných žijúcich priamych účastníkov Slovenského národného povstania a vojnového veterána. Pred pár dňami oslávil úctyhodných 97 rokov. Statočný Bystričan – rodák zo Starých Hôr – aktívne bojoval v Povstaní.
Ani vysoký vek ho neodrádza od toho, aby so svojimi zážitkami a bohatými životnými skúsenosťami cestoval na besedy, na ktorých oboznamuje mladú generáciu o ťažkých časoch, píše portál bystricoviny.sk. Stále hrá na akordeóne partizánske pesničky a napriek sťaženému pohybu si aj s elánom zaspieva. O jeho spomienkach na boje si môžete prečítať v predošlom článku.
Pripomienka udalostí
Zákonom Slovenskej národnej rady z 29. septembra 1992 bol 29. august – teda začiatok SNP – vyhlásený za štátny sviatok Slovenskej republiky. Aj tento rok sa pri tejto príležitosti uskutočnia celoslovenské oslavy v Banskej Bystrici, ktoré pripravilo Ministerstvo obrany SR spolu s Úradom vlády SR a ďalšími rezortmi. Na organizáciu osláv vláda vyčlenila vyše 630.000 eur. Oslavy sa budú niesť budú aj v znamení 70. výročia Múzea SNP.
V rámci sprievodných aktivít budú v areáli pripravené stánky ministerstiev a rôznych organizácií v ich pôsobnosti. Návštevníkov čakajú aj statické ukážky klubov vojenskej histórie či prezentácia modernej techniky OS SR a ďalších ozbrojených zložiek. Súčasťou podujatia bude aj slávnostná vojenská prísaha približne 400 absolventov základného vojenského výcviku.
