Vyšehradská skupina ako kľúčový formát regionálnej spolupráce funguje už 35 rokov. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár (Smer-SD) vidí jej význam aj v čase prudkých globálnych zmien. Partnerstvo štyroch krajín – Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska je podľa neho dôležité pri koordinovaní ich postojov v regióne aj v rámci Európskej únie.
Vyšehradská 4 nevznikla ako organizácia, ale ako zoskupenie. Jeho členovia spolupracujú na témach, ktoré ich spájajú.
Od začiatku mala byť aj silnejším spoločným hlasom voči ekonomicky vyspelejším západoeurópskym, krajinám. Pri súčasnom rozpade svetového poriadku, klimatických zmenách a ekonomickom tlaku je jej existencia rovnako dôležitá: „Súčasná geopolitická situácia si vyžaduje rýchle a zosúladené reakcie, pričom aj zintenzívnenie dialógu krajín Vyšehradskej skupiny môže pomôcť lepšie reagovať na výzvy, ktorým čelíme. Posilnenie jednotného hlasu strednej Európy je prirodzené a nevyhnutné a je nielen pokračovaním historickej tradície, ale predstavuje potenciál podniknúť aktuálne kroky a prinášať konkrétne riešenia,“ zhodnotil význam V4 minister Juraj Blanár.
Spolupráca v rámci V4 nebola vždy jednoduchá. Krajiny rozdelili najmä názory na vojnu na Ukrajine, odstrihnutie sa od ruského plynu a ropy aj kritika niektorých rozhodnutí Európskej komisie.
Vzťahy vo V4 ochladli najmä vlani počas českého predsedníctva, keď vtedajší premiér Petr Fiala schôdzky predsedov vlád V4 nezvolával pre odlišné postoje Maďarska a Slovenska na kľúčové politické a bezpečnostné otázky.
Nový pohľad na regionálnu spoluprácu má Fialov nástupca v premiérskom kresle Andrej Babiš. Krátko po jeho nástupe do úradu sa V4 na niektorých témach dokázala zhodnúť. Jednou z nich je nová migračná a azylová politika, či obchodovanie s emisnými povolenkami ETS2, kde sa všetci zhodli na potrebe oddialenia jeho zavedenia do praxe.
„Tento prístup poukázal na schopnosť Vyšehradskej skupiny formulovať jednotné a konštruktívne stanoviská v oblastiach energetickej a environmentálnej politiky,“ ocenil spoločný postup minister Blanár.
Slovensko sa pripravuje na predsedníctvo
Najväčšími výzvami je pre V4 sú konkurencieschopnosť a ceny energií. Tieto oblasti budú aj prioritou slovenského predsedníctva, ktoré prevezme 1. júla 2026 od Maďarska.
„Našou ambíciou je, aby Vyšehradská skupina fungovala ako efektívna platforma pre koordináciu postojov. Toto partnerstvo je v súčasnosti kľúčové pri spolurozhodovaní o prioritách európskych politík a o spoločnej európskej budúcnosti,“ potvrdil šéf slovenskej diplomacie J. Blanár.
Podľa Blanára je dôležité, aby bol hlas stredoeurópskeho regiónu vypočutý a mal reálnu politickú váhu, a to najmä v období, keď Európa čelí bezpečnostným, energetickým aj ekonomickým výzvam. Slovenská opozícia fungovanie V4 nespochybňuje.
Líder opozície Michal Šimečka (PS) však v minulosti varoval, aby Slovensko nebolo považované za „prívesok“ autoritárskych síl v rámci regionálnej spolupráce ako V4.
Medzinárodný vyšehradský fond ako pilier spolupráce
Súčasťou V4 je od roku 2000 aj Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave. Doteraz podporil viac ako 10-tisíc grantových projektov a individuálnych mobilít v celkovej hodnote viac ako 140 miliónov eur.
„Fond dlhodobo podporuje cezhraničnú výmenu, rozvoj občianskej spoločnosti, akademické a kultúrne podujatia a systematicky posilňuje medziľudské kontakty nielen v rámci regiónu, ale tiež s partnerskými krajinami, a to najmä s krajinami západného Balkánu a regiónu Východného partnerstva,“ priblížil J. Blanár.
35 rokov od Vyšehradskej deklarácie
Vyšehradská skupina vznikla 15. februára 1991 podpisom Vyšehradskej deklarácie o spolupráci vtedajšími prezidentmi ČeskoSlovenska, Maďarska a Poľska v maďarskom meste Vyšehrad. Vychádza z prirodzenej geografickej a historickej blízkosti týchto krajín a z dlhodobo budovaných vzťahovV súčasnosti združuje takmer 65 miliónov obyvateľov týchto 4 krajín.
