Slovensko stojí pred najväčším šetrením za posledné roky, no výsledok vôbec nepripomína ozdravný plán, ktorý vláda sľubovala. Konsolidačný balíček mal priniesť stabilitu, posilnenie verejných financií a citeľné zníženie deficitu. Podľa aktuálnych prepočtov však reálny efekt nedosiahne ani dve tretiny pôvodne deklarovanej hodnoty.
Kým oficiálne materiály počítali s prínosom 2,7 miliardy eur, nezávislé hodnotenie ukazuje, že výsledok bude zhruba o miliardu nižší. Štát tak síce zavádza úsporné opatrenia, ale ich účinok sa stráca pod ťarchou nových výdavkov, ktoré konsolidáciu výrazne znižujú.
Skutočný efekt balíčka predstavuje iba približne 60 % pôvodného plánu. Dlh krajiny bude napriek šetreniu rásť a mnohé opatrenia sú nastavené tak, že zaťažujú najmä ekonomicky aktívnych ľudí
Už na prvý pohľad je jasné, že ide o stratégiu, ktorá nerieši príčinu problému, ale skôr ho presúva do budúcnosti. Slovensko sa tak namiesto ozdravenia dostáva do ešte napätejšej situácie.
Strácajú najmä pracujúci
Kľúčovým dôsledkom konsolidácie je citeľné oslabenie finančnej situácie domácností. Ako poukázala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už o dva roky pocítia slovenské rodiny pokles disponibilného príjmu o viac ako dve percentá. V praxi to znamená stovky eur, ktoré z rodinného rozpočtu jednoducho zmiznú.
Najmenej to zasiahne skupiny bez pracovných príjmov či seniorov, no najväčšie bremeno ponesú ľudia v produktívnom veku a živnostníci, ktorí už dnes nesú značnú časť daňového zaťaženia.
Najviac stratia:
- rodiny s deťmi, najmä s dvoma a viac potomkami
- mladí ľudia na začiatku kariéry
- SZČO, ktoré sú podľa daňových údajov často v nízkopríjmovej kategórii
Priemerný ročný príspevok pracujúceho človeka na konsolidáciu dosiahne približne 152 eur, pričom mladšia generácia môže platiť aj okolo 200 eur ročne. Naopak, dôchodcovia prispejú len zlomkom tejto sumy. Takéto rozloženie bremena však ešte viac prehlbuje generačné rozdiely a zvyšuje tlak na ekonomicky aktívnu časť populácie.
Slabý efekt opatrení a dlh, ktorý nezastaví nič
Hoci konsolidačný balíček vznikol s cieľom zastaviť postupné zadlžovanie krajiny, jeho konštrukcia spôsobuje presný opak. Takmer polovica navrhnutých opatrení brzdí ekonomickú aktivitu, čo podkopáva dlhodobý rast a tým aj budúce príjmy štátu. Z dlhodobého hľadiska sa tak pozitívny efekt balíčka scvrkne len na približne 0,9 % HDP – výrazne menej, než sa očakávalo.
Ešte znepokojujúcejší je smer, ktorým sa Slovensko pohybuje. Aj pri zavedení všetkých opatrení bude dlh krajiny pokračovať v raste a už v roku 2029 môže dosiahnuť úroveň vyše 73 % HDP. To znamená, že ani rozsiahle šetrenie nezaručí stabilitu verejných financií.
- opatrenia spomaľujú ekonomiku
- znižujú investičnú aktivitu
- predlžujú čas, za ktorý by sa dalo dosiahnuť ozdravenie
Výsledkom je paradox: ľudia platia viac, štát získava menej a Slovensko smeruje do ešte hlbšej krízy.
