Zvyšovanie minimálnej mzdy sa na prvý pohľad môže javiť ako jasná pomoc pre ľudí s najnižšími príjmami. Vyššia suma na výplatnej páske znie povzbudivo a politicky atraktívne. Realita však býva podstatne zložitejšia.
Čísla ukazujú, že hoci minimálna mzda zaznamená historicky najväčší nárast, väčšia časť peňazí z tohto zvýšenia neskončí v peňaženke pracujúceho, ale v štátnej kase.
Práve tento nepomer vyvoláva otázky, či ide skutočne o pomoc zamestnancom, alebo skôr o výhodný obchod pre verejné financie.
Historický nárast, ktorý určil zákon
Od januára sa minimálna mzda zvyšuje automaticky na základe zákonného vzorca. K dohode medzi odbormi a zamestnávateľmi totiž nedošlo, a tak rozhodli pravidlá nastavené v legislatíve. Výsledkom je zvýšenie minimálnej mzdy o 99 eur na úroveň 915 eur v hrubom, čo predstavuje najvýraznejší skok v jej histórii.
Ako ale upozornil finsider.sk, treba si uvedomiť, že minimálna mzda sa vždy stanovuje ako hrubá suma. To znamená, že ešte predtým, než zamestnanec uvidí peniaze na účte, odpočítavajú sa z nej odvody a daň. Okrem toho má zamestnávateľ povinnosť platiť aj vlastné odvody, ktoré výrazne navyšujú celkovú cenu práce. V praxi to znamená, že pracovník s minimálnou mzdou stojí firmu o viac než tretinu viac, než je oficiálna suma uvedená v zákone.
Čistá mzda verzus realita odvodov
Pri pohľade na konkrétne čísla je rozdiel medzi hrubou a čistou mzdou ešte zreteľnejší. Zamestnanec pracujúci za minimálnu mzdu má z hrubej sumy odpočítané povinné položky, ktoré zásadne ovplyvňujú konečný príjem. V čistom tak dostane výrazne menej, než by sa mohlo zdať.
Zvýšenie mzdy prináša so sebou aj vyššie odvody a dane, a to nielen kvôli vyššej sume, ale aj pre zmenu sadzby zdravotného poistenia. Výsledkom je, že zamestnanec si síce polepší, no len časť z navýšenia mu reálne zostane. Pre lepší prehľad možno situáciu zhrnúť do niekoľkých bodov:
- čistý mesačný príjem sa zvýši o niečo vyše 65 eur,
- odvody platené zamestnancom aj zamestnávateľom výrazne narastú,
- celková cena práce stúpne o viac než 130 eur mesačne,
- väčšia časť tohto rozdielu smeruje do verejných rozpočtov.
Tieto fakty ukazujú, že rozdiel medzi tým, čo stojí zamestnanec firmu, a tým, čo dostane na účet, sa ešte viac prehlbuje.
Kto zo zvýšenia profituje najviac?
Najzásadnejšie zistenie prichádza pri porovnaní toho, komu pripadne väčšia časť peňazí zo zvýšenia minimálnej mzdy. Z mesačného nárastu celkovej ceny práce získa zamestnanec menšiu časť než štát. Viac než polovica rozdielu končí v podobe daní a odvodov v štátnej pokladnici.
Tento pomer sa výrazne nemení ani v prípade, že si zamestnanec uplatňuje daňový bonus na deti. Výraznejšie si polepšia len tí pracujúci, ktorí majú možnosť uplatniť si aj nezdaniteľnú časť na manželku alebo manžela. Typickým príkladom je rodina s jedným príjmom, kde druhý partner zostáva doma s dieťaťom. V takom prípade je čistý nárast príjmu vyšší, no aj tak štát inkasuje nemalú časť zvýšených nákladov.
Celý mechanizmus tak vytvára paradoxnú situáciu. Minimálna mzda síce rastie rekordným tempom, no reálny prínos pre bežného pracujúceho je výrazne nižší, než by naznačovala hrubá suma. O to viac vyniká fakt, že najväčším víťazom tohto rastu nie je zamestnanec, ale štát, ktorý zo zvýšenia mzdy získa viac než ten, komu mala byť primárne určená.
