Návštevníci Skalnatého plesa vo Vysokých Tatrách mohli v sobotu nahliadnuť na pracovisko Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Pri príležitosti 80. výročia vzniku tatranského observatória tam totiž zorganizovali deň otvorených dverí. Vedecký pracovník oddelenia medziplanetárnej hmoty Marek Husárik pre TASR uviedol, že počas dňa privítali stovky zvedavcov.
„Je to výnimočná príležitosť, pretože bežne nemávame otvorené pre verejnosť, toto leto je to už druhýkrát. Návštevníkom odprezentujeme krátku prednášku, ukážeme im modely niektorých telies v slnečnej sústave, ktoré sme študovali, aj ďalekohľady, s ktorými pracujeme,“ priblížil Husárik.
Najvýznamnejším prístrojom, ktorý sa v observatóriu nachádza, je najväčší ďalekohľad v strednej Európe, podobne veľké sú len v Nemecku a na Kanárskych ostrovoch. Hlavné zrkadlo ako najdôležitejšia súčasť prístroja má priemer 1,3 metra. Vedcom umožňuje pozorovať objekty spektrálne aj fotometricky. Spolu s ďalším menším ďalekohľadom skúmajú medziplanetárnu hmotu ako kométy a planétky, premenné hviezdy a najnovšie aj exoplanéty.
„Ľudia sa často pýtajú, či sa môžu pozrieť do ďalekohľadu, alebo pozorovať oblohu, žiaľ, musíme ich sklamať, pretože tieto naše prístroje používame výhradne v noci. Celá infraštruktúra je konštruovaná tak, že nie je veľmi kam sa pozrieť. Výsledky pozorovaní by videli len na monitore počítača,“ uviedol Husárik. Vysvetlil, že snahou pracovníkov v Tatrách nie je objavovať nové telesá, ale skôr študovať už objavené. Zaujímajú ich fyzikálne vlastnosti ako veľkosť, zloženie, rotácia i teplota. Existujú však aj objekty, ku ktorým sa plánujú rôzne misie. Pre ich úspešnosť je potrebné dané teleso preskúmať. „Do budúcna sa pripravuje napríklad misia kométy Interceptor, kde zase prispejeme nejakými pozorovaniami,“ prezradil Husárik.
Profesionálne pozorovanie spojené s ručným zakresľovaním slnečných škvŕn spustili na Skalnatom plese 19. septembra 1943.
