Na Slovensku dôchodkový systém naráža na vážne výzvy. Hoci patria dôchodky v pomere k priemerným príjmom medzi najvyššie v rámci Európskej únie, tento model je čoraz náročnejší na financovanie. Populácia starne, produktívnych ľudí ubúda a výdavky štátu na dôchodky prudko stúpajú.
Ako uvádza karierainfo.sk, kým dnes na jedného penzistu pripadá približne 2,7 osoby v produktívnom veku, už o 25 rokov sa tento pomer zníži na 1,8. Znamená to, že rastúci počet dôchodcov bude musieť byť financovaný stále menšou skupinou zamestnancov.
Tento trend sa prejavuje aj v reálnych číslach. V roku 2023 narástli výdavky na starobné dôchodky o štvrtinu – a to vrátane trinásteho dôchodku či príspevku pre rodičov. Slovensko tak minulo na penzie až 8,9 % svojho HDP, čo je omnoho viac než európsky priemer. Takéto tempo nie je dlhodobo udržateľné.
Nové pravidlá predčasného dôchodku a minimálnych penzií
S cieľom zmierniť dopady na verejné financie prichádzajú postupne zmeny, ktoré zasiahnu najmä pracujúcich. Od júla 2025 sa mení hranica na priznanie predčasného dôchodku. Po novom bude rozhodujúce, či má žiadateľ mesačný príjem nižší ako 454,70 eura – čo predstavuje 1,6-násobok životného minima.
Rovnako sa upravuje aj spôsob výpočtu potrebného počtu odpracovaných rokov, a to najmä pre osoby narodené po roku 1966. Dĺžka poistenia sa bude viazať na priemernú dĺžku života, čím sa dôchodkový vek bude postupne predlžovať.
Od mája 2024 sa zároveň zmenil výpočet samotného predčasného dôchodku – ten sa kráti o 0,5 % za každých začatých 30 dní, ktoré chýbajú do riadneho dôchodkového veku.
Vláda plánuje aj zvýšiť minimálne dôchodky. Výška bude závisieť od počtu odpracovaných rokov:
- 411 eur za 30 rokov poistenia,
- 484 eur pri 40 rokoch,
- 575 eur pri 50 rokoch,
- až 831 eur pri 65 odpracovaných rokoch.
Tieto garantované sumy však opäť zvyšujú náklady štátu, ktoré budú musieť pokryť súčasní pracujúci.
Viac odvodov, menej investícií
Zvýšené výdavky na dôchodky sa neprejavujú len v štátnom rozpočte, ale aj v každodennom živote zamestnancov. Nárast nákladov vedie k tlaku na:
- zvyšovanie odvodov z príjmu,
- obmedzenie rastu miezd vo verejnej správe,
- menej investícií do vzdelávania či zdravotníctva,
- častejšie zmeny v dôchodkovom systéme, najmä v druhom pilieri.
Hrozí aj presmerovanie príspevkov z druhého piliera späť do priebežného systému, čo by znížilo budúce úspory súčasných zamestnancov.
Všetky tieto zmeny signalizujú jedno. Dôchodkový systém Sociálnej poisťovne čakajú zásadné reformy a ich dopad budú najviac pociťovať tí, ktorí dnes pracujú a odvádzajú najväčšiu časť financií do spoločného systému.
