Reportéri Denníka N spolu s Ondrejom Kameniarom z iniciatívy My sme les použili GPS trackery, aby zistili, kam sa dostáva drevo vyťažené v Tatranskom národnom parku (TANAP). Počas sledovania, ktoré začalo pred troma týždňami, pripevnili zariadenia na smrekové guľatiny vyťažené vo Vysokých Tatrách v blízkosti turistických chodníkov. Keď sa tracker rozhýbal, signál ich zaviedol až k píle patriacej nadnárodnej spoločnosti HS Timber, ktorá sa nachádza takmer 600 kilometrov ďaleko, v Rumunsku. Zistenie ukázalo, že drevo, ktoré Správa TANAP-u povolila vyťažiť, sa takto dostalo za hranice Slovenska.
Pátranie po osude dreva začalo v polovici júna s cieľom odhaliť, či sa drevo nepredáva cez priekupnícke firmy do zahraničia. Priekupníci sú podľa dostupných informácií firmy, ktoré samé drevo nespracovávajú, ale iba ho nakupujú a následne predávajú spracovateľom, ktorí z neho vyrábajú finálne produkty a zamestnávajú viac ľudí. Prvé nálezisko dreva bolo v Tatranskej Javorine, v oblasti Širokej doliny, ďalšie miesto sa nachádzalo pri ceste smerom k poľskej hranici. Na tieto miesta sa novinári vrátili s GPS zariadeniami, ktoré pomáhajú sledovať pohyb dreva pomocou satelitov, pričom im asistoval Ondrej Kameniar. Informuje TA3.
HS Timber už v minulosti čelila škandálom
GPS tracking potvrdil, že drevo skončilo na píle Reci v Rumunsku, patriacej spoločnosti HS Timber, ktorá je súčasťou rakúskeho koncernu. Táto spoločnosť drevo sama neťaží, ale nakupuje ho od dodávateľov.
HS Timber už v minulosti čelila škandálom spojeným s drevom pochádzajúcim z nelegálnej ťažby, kvôli čomu dočasne stratila certifikát FSC, ktorý garantuje pôvod dreva zo zodpovedne spravovaných lesov. Tento certifikát je pre spracovateľov dôležitý, keďže im umožňuje lepší predaj.
Firma sa však zaviazala, že nebude spracovávať drevo pochádzajúce z národných parkov, vrátane tzv. nárazníkových zón, kde je ťažba povolená zákonom. Zástupkyňa spoločnosti ale v reakcii na medializované informácie uviedla, že tento záväzok sa vzťahuje iba na národné parky v Rumunsku a na Ukrajine, nie na slovenské oblasti.
V období od júna do júla 2025 spoločnosť kúpila niekoľko vlakov s ihličnatým drevom z rôznych miest, vrátane Slovenska, pričom všetci slovenskí dodávatelia majú potrebné povolenia a sú certifikovaní podľa FSC a PEFC štandardov.
Denník N zároveň pripomenul, že v rámci súčasnej vlády sa v drevárskom sektore objavili praktiky podobné tým z minulosti, kedy priekupníci, často napojení na politické kruhy, vykupovali drevo zo štátnych lesov a vyvážali ho do zahraničia, zatiaľ čo domáce píly nemali dostatok suroviny.
Aj keď štátny podnik Lesy SR reagoval na kritiku a oznámil opatrenia na obmedzenie priekupníkov, reportéri odhalili, že drevo zo štátnych lesov sa aj naďalej vyváža prostredníctvom obchodníkov, ktorých vlastníci sú zo zahraničia. Spoločnosť Silvium DH zo sídlom v Brne, ktorá sa v roku 2025 dostala do registru partnerov verejného sektora a získala kontrakty na drevo z TANAP-u v hodnote státisícov až miliónov eur, je jedným z takýchto subjektov.
Ťažba prebehla transparentne
Správa TANAP-u však trvá na tom, že ťažba prebiehala transparentne a v súlade so zákonom, pričom drevo bolo predané víťazovi verejnej obchodnej súťaže. Hovorkyňa zdôraznila, že Slovensko je súčasťou Schengenského priestoru, ktorý garantuje voľný pohyb tovaru, a teda drevo môže putovať aj do iných štátov EÚ. Drevo, ktoré tracker sledoval, pochádzalo z lokalít s tretím stupňom ochrany, kde je lesné hospodárenie povolené prírode blízkymi metódami.
V tomto prípade išlo o drevo napadnuté lykožrútom, tzv. kalamitné drevo, čo podľa zákona umožňuje aj ťažbu pripomínajúcu holorub. Pri preprave však bolo zistené, že drevo ťahali korytom potoka, čo je zakázané, pričom sa v potoku našiel vytekajúci olej.
Lesy v týchto oblastiach nie sú určené na zisk, ich prioritou je ochrana prírody, čo sa odráža aj v tom, že z týchto lesov neplatí daň z nehnuteľností obci Tatranská Javorina. Podľa Kameniara je navyše zbytočné vyťahovať staré, desaťročné zhnité kmeňe, ktoré už nemajú ekonomickú hodnotu a ktoré by les mohol využiť na prirodzenú obnovu. Navyše, samotná ťažba poškodzuje ekosystém a zničením symbiotických sietí medzi stromami a hubami spomaľuje regeneráciu lesa.
Štátny podnik Lesy SR má v zmluvách so svojimi odberateľmi podmienky, ktoré majú zabrániť tomu, aby drevo putovalo k priekupníkom v nespracovanom stave, teda by malo byť spracované výlučne vo vlastných prevádzkach.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
