Ľudské telo je nekonečným zdrojom fascinácie, no zároveň aj terčom množstva mýtov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu. Niektoré znejú nevinne, iné môžu zavádzať alebo dokonca škodiť. V tejto časti sa pozrieme na tie najrozšírenejšie mýty o hlave, mozgu a očiach – a konfrontujeme ich s tým, čo skutočne dokázala veda.
MÝTUS: Mozog využívame na 10 %
Tvrdenie, že človek využíva len desatinu mozgu, je jedným z najrozšírenejších vedeckých mýtov. V skutočnosti zobrazovacie metódy ako funkčná magnetická rezonancia (fMRI) ukazujú, že mozog je aktívny takmer neustále – aj keď oddychujeme alebo spíme.
- Každá oblasť mozgu má svoju špecifickú úlohu a pri rôznych činnostiach sa zapájajú rozličné siete. Využívame ho teda omnoho viac než na 10 %, len nie všetky časti naraz.
MÝTUS: Mozgové bunky sa neobnovujú
Dlhé desaťročia sa verilo, že neuróny – teda mozgové bunky – sa po poškodení už nikdy neobnovia. Moderný výskum však dokázal, že v niektorých oblastiach mozgu, napríklad v hipokampe (dôležitom pre pamäť a učenie), dochádza k tzv. neurogenéze – teda tvorbe nových neurónov – aj v dospelosti.
- Proces je však limitovaný a závisí od rôznych faktorov ako stres, spánok, fyzická aktivita či strava.
MÝTUS: Okuliare zhoršujú zrak
Ide o častý dojem, najmä u ľudí s nízkymi dioptriami. Ak si zvyknú na ostrejší obraz s okuliarmi, môže sa im zdať, že bez nich vidia horšie. V skutočnosti však okuliare len korigujú existujúcu vadu, nijako ju nezhoršujú.
- Naopak, dlhodobé nenosenie okuliarov pri existujúcej refrakčnej chybe môže viesť k únave očí, bolestiam hlavy či zhoršeniu koncentrácie, ale nie k samotnému zhoršeniu videnia.
MÝTUS: Nedostatočné svetlo kazí oči
Tieto tvrdenia vznikli ešte v časoch, keď obrazovky vyžarovali väčšie množstvo žiarenia. Dnes je pozeranie zblízka skôr znakom, že dieťa (alebo dospelý) má už nejakú zrakovú chybu.
- Podobne čítanie pri slabom svetle nespôsobuje trvalé poškodenie očí, ale môže spôsobiť dočasnú únavu alebo pálenie očí.
MÝTUS: Ofina spôsobuje škúlenie
Škúlenie nie je spôsobené prekážkou vo výhľade, ale poruchou koordinácie očných svalov a zrakových centier v mozgu.
- Dlhodobé zakrývanie jedného oka (napr. náplasťou alebo defektným okuliarom) u malých detí však môže ovplyvniť vývoj zraku – nie však samotná ofina.
MÝTUS: Mrkva zlepšuje zrak
Mrkva obsahuje betakarotén, z ktorého si telo vyrába vitamín A – ten je pre zdravie sietnice dôležitý. Avšak len konzumácia mrkvy nestačí na výrazné zlepšenie zraku, najmä nie v prípadoch refrakčných chýb (krátkozrakosť, ďalekozrakosť).
Nedostatok vitamínu A môže viesť k poruchám videnia (napr. šeroslepote), ale jeho prebytok z mrkvy si telo vie regulovať.
- Na komplexnú podporu zraku sú dôležité aj ďalšie látky – luteín, zeaxantín, omega-3 mastné kyseliny či zinok.
MÝTUS: Všetky tmavé okuliare sú bezpečné
Tmavé slnečné okuliare bez UV filtra môžu byť dokonca nebezpečné – roztiahnu zrenice, čím umožnia prenikaniu väčšieho množstva škodlivého ultrafialového žiarenia do oka.
- Dôležitejšia než farba skiel je prítomnosť certifikovaného UV filtra (ideálne UV400) a kvalitného spracovania.
