Nie je to len otázka genetiky ani šťastia. Rozdiel medzi tým, či niekto pôsobí sviežo v šesťdesiatke alebo unavene už po štyridsiatke, má často prekvapivo jednoduché vysvetlenie. V pozadí stojí proces, ktorý prebieha potichu celé roky a zásadne ovplyvňuje tempo biologického starnutia.
Vedci tento jav označujú pojmom inflammaging – chronický, nízkoúrovňový zápal, ktorý sa v tele rozvíja nenápadne, často už po štyridsiatom roku života. Neobjavuje sa bolesťou ani horúčkou, a práve preto mu väčšina ľudí nevenuje pozornosť. Ak však pretrváva dlhodobo, postupne určuje, ako rýchlo telo starne zvnútra aj navonok. Dobrou správou je, že jeho priebeh sa dá výrazne ovplyvniť, najmä životným štýlom, stravou a spôsobom, akým zvládame stres.
Keď sa imunitný systém nikdy nevypne
Akútny zápal je pre organizmus prirodzený – napríklad pri poranení, keď sa tkanivo zapáli, začervená a po čase sa zahojí. Chronický zápal funguje úplne inak. Nevzniká v dôsledku úrazu, ale ako reakcia na dlhodobé preťaženie organizmu. „Predstavte si, že imunitný systém sa nikdy nevypne. Neustále bojuje, aj keď nemá proti komu,“ vysvetľuje pre portál Plní elánu MUDr. Vladimír Klement z Agapé Senior Park. „Tento neviditeľný požiar prebieha v tele roky, bez horúčky a bez bolesti, no pomaly poškodzuje bunky, cievy, nervové dráhy a orgány.“
Výskumy ukazujú, že pri takomto zápale sa v tele hromadia tzv. senescentné bunky. Sú staré, poškodené a neplnia svoju funkciu, no zároveň vylučujú zápalové látky, ktoré negatívne ovplyvňujú svoje okolie. Imunitný systém ich síce dokáže identifikovať, no s pribúdajúcim vekom stráca schopnosť ich účinne odstrániť. Zápal sa tak postupne šíri, podobne ako dym, ktorý pomaly zapĺňa celý priestor.
Prečo zápal nemusí vždy znamenať starnutie
Chronický zápal stojí v pozadí mnohých ochorení spojených so starnutím – od Alzheimerovej choroby cez aterosklerózu až po osteoporózu. Neplatí však jednoduchá rovnica, že vysoká zápalová aktivita automaticky vedie k rýchlemu starnutiu. Zaujímavé sú poznatky z výskumov domorodých komunít v Amazónii. Ich imunitný systém vykazuje vysokú zápalovú aktivitu v dôsledku neustáleho kontaktu s infekciami, no civilizačné choroby a zrýchlené starnutie sa u nich takmer nevyskytujú. Rozdiel spočíva v spôsobe života – prirodzený pohyb, absencia dlhodobého stresu a život v súlade s prírodou robia zápal menej deštruktívnym.
Moderný život ako palivo pre zápal
V našich podmienkach je situácia opačná. Väčšinu dňa presedíme, večery trávime pred obrazovkami a stres považujeme za bežnú súčasť života. Takto si však chronický zápal nevedomky udržiavame. Výraznú úlohu zohráva aj strava bohatá na cukry, nasýtené tuky a ultra-spracované potraviny, ktoré dráždia imunitu prostredníctvom čriev. „Tráviaci systém je centrom imunity. Keď ho roky zaťažujeme ťažko stráviteľnou stravou, narúšame bakteriálnu rovnováhu a spúšťame reťaz zápalových reakcií,“ potvrdzuje MUDr. V. Klement.
Chronický stres je ďalším významným faktorom. Zvyšuje hladinu kortizolu, ktorý má krátkodobo ochrannú funkciu, no pri dlhodobom pôsobení rozlaďuje celý organizmus. Zhoršuje sa spánok, regenerácia a imunitné bunky sa dostávajú do stavu neustálej pohotovosti. „Keď človek dlhodobo neoddychuje, jeho imunitné bunky začnú byť dezorientované. Bojujú, aj keď nie je proti komu. A to je presne ten stav, ktorý urýchľuje starnutie,“ dodáva lekár.
Nedostatok spánku situáciu ešte zhoršuje. Počas hlbokého spánku prebieha v tele intenzívna regenerácia, odbúravanie poškodených bielkovín a detoxikácia. Ak človek pravidelne spí menej než šesť hodín, v krvi sa mu preukázateľne zvyšujú zápalové markery. Rovnako dôležitý je pohyb – jeho absencia spomaľuje prekrvenie orgánov a urýchľuje starnutie kože aj mozgu, zatiaľ čo každý krok podporuje tvorbu protizápalových látok.
Vitalita má aj psychický rozmer
Skúsenosti z Agapé Senior Parku podľa MUDr. Klementa ukazujú, že o vitalite nerozhodujú len gény. „Niektorí deväťdesiatnici sú vitálni, zvedaví, zaujímajú sa o svet, iní v tom istom veku pôsobia unavene. Rozdiel nie je v génoch, ale v postoji,“ hovorí. Príkladom je 94-ročný Viliam Vorel, bývalý odborník na výstavníctvo a mestskú zeleň, ktorý denne pracuje v záhrade, pestuje zeleninu a stará sa o rastliny pre celé zariadenie. „Záhrada ma drží pri živote. Každá rastlina mi niečo povie. A keď môžem niekomu niečo dať, hneď sa cítim lepšie,“ hovorí.
Jeho príbeh potvrdzuje zistenia modernej medicíny, že radosť, zmysel a medziľudské vzťahy patria medzi najsilnejšie ochranné faktory proti zrýchlenému starnutiu.
Veda hľadá nové cesty
V laboratóriách sa dnes skúmajú látky známe ako senolytiká, ktoré cielene odstraňujú staré, nefunkčné bunky. Niektoré rastlinné zlúčeniny, ako kvercetín či fisetín, vykazujú sľubné výsledky. Hoci ide zatiaľ o experimentálnu liečbu, pokusy na zvieratách ukazujú dlhší a kvalitnejší život. Pozornosť sa venuje aj protizápalovým peptidom a terapiám ovplyvňujúcim črevný mikrobióm. Spoločným menovateľom týchto výskumov je jednoduché posolstvo: ak sa podarí udržať zápal pod kontrolou, starnutie sa výrazne spomalí.
Starnutie je prirodzené, no rýchlosť, akou prebieha, nie je nemenná. Do veľkej miery ju ovplyvňuje každodenné rozhodovanie – výber jedla, kvalita spánku, pravidelný pohyb, schopnosť oddychovať a vzťahy s ľuďmi okolo nás. Ako to vystihol MUDr. Klement: „Najlepšia medicína je rovnováha. A tá sa začína v hlave.“
