Americký prezident Donald Trump opäť rozvíril medzinárodné vody, keď vo svojom najnovšom vyjadrení na sociálnych sieťach naznačil možnosť zmeny režimu v Iráne. Zatiaľ čo americkí predstavitelia hovoria o miernejšom postupe, prezidentov výrok vyvolal vlnu otázok o budúcnosti islamskej republiky, prípadnej smrti najvyššieho vodcu a možných dôsledkoch pre celý región.
Trump v statuse na sociálnej sieti X napísal: „Nie je politicky korektné používať pojem ‚zmena režimu‘, ale ak súčasný iránsky režim nedokáže UROBIŤ IRÁN OPÄŤ VEĽKÝM, prečo by nemohlo dôjsť k zmene režimu??? MIGA!!!“
Tieto slová, aj keď nepriamo, otvárajú dvere možnosti zásahu do vnútorných záležitostí Iránu – najmä v čase rastúceho napätia medzi Teheránom a Jeruzalemom. Informuje o tom portál CNN.
Kto nahradí vodcu?
Najvyšší vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí, 86-ročný duchovný, stojí na čele krajiny už viac ako 35 rokov. Od Islamskej revolúcie v roku 1979, ktorá zvrhla prozápadného šáha, si upevnil absolútnu moc a potláčal protesty s čoraz väčšou tvrdosťou. Kto ho však nahradí v prípade jeho smrti?
Hoci Chameneí oficiálne nemenoval nástupcu, podľa The New York Times označil troch duchovných ako potenciálnych kandidátov, ak by bol zabitý. Iránske úrady už údajne pripravujú scenáre pre rôzne vývojové línie, ak by sa konflikt prehĺbil.
Systém výberu je komplikovaný – nového vodcu volí 88-členné Zhromaždenie expertov. Ak by sa proces výberu predĺžil alebo zlyhal, experti varujú pred rastúcim rizikom chaosu.
Cielené zabitie Chameneího? Kontroverzné vyjadrenia a plány
Myšlienka likvidácie ajatolláha sa stala predmetom verejnej diskusie. Trump minulý týždeň vyhlásil, že Chameneí je „ľahký cieľ“. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu jeho odstránenie neodmieta: „Jeho smrť nezvýši napätie, naopak, ukončí konflikt,“ povedal.
Izraelský minister obrany Israel Katz zašiel ešte ďalej: „Chameneí nesmie byť ponechaný nažive.“
Riziko kolapsu režimu
Podľa odborníkov by násilná zmena režimu nemusela znamenať nástup mierumilovnej alebo prozápadnej vlády. Naopak – mohla by viesť k rozpadu štátu a posilneniu tvrdších prúdov, ktoré by sa mohli usilovať o získanie jadrovej zbrane ako odstrašujúceho prostriedku.
„Kolaps režimu znamená zrútenie štátu a chaos, ktorý po ňom nastane,“ uviedol Trita Parsi z Quincy Institute. „Vojenské frakcie, ktoré by mohli prevziať moc, by rozhodne neboli tým typom vlády, ktorý by si USA želali.“
Separatizmus a etnická fragmentácia
Irán je multietnická krajina s viac než 90 miliónmi obyvateľov. Persi, Azerbajdžanci, Arabi, Balučovia a Kurdi tvoria komplexnú sociálnu mozaiku. Aj keď islamská republika udržala hranice stabilné takmer celé storočie, existujúce napätia by sa po zániku režimu mohli naplno prejaviť.
Podľa Amnesty International čelili menšiny dlhodobo diskriminácii, chudobe a politickej marginalizácii. Viaceré militantné skupiny už vyjadrili podporu izraelským útokom. Balučská organizácia „Armáda spravodlivosti“ vo vyhlásení uviedla: „Nie je to útok na Irán, ale na režim vlády právnika (Velayat-e-Faqih). Je to Božia vôľa, aby sme využili tento mocenský vákuum.“
Kurdská separatistická Strana slobody Kurdistanu sa vyjadrila, že podporuje „zničenie vojenských a bezpečnostných kapacít Iránu“.
Podpora týchto skupín môže ešte viac destabilizovať región, najmä vzhľadom na kurdské snahy o samostatnosť aj v Turecku a Iraku.
Pahlaví: Dedič trónu ako alternatíva?
Reza Pahlaví, exilový syn posledného iránskeho šáha, je v USA vnímaný ako možný vodca po zmene režimu. Jeho postoje sú však rozporuplné. Na jednej strane ho niektorí členovia iránskej diaspóry podporujú, no iní ho obviňujú z kolaborácie.
Izraelský minister pre diaspóru Amichai Chikli zverejnil fotografiu, kde si s Pahlavím podáva ruku a doplnil ju komentárom: „Čoskoro v Teheráne.“
Pahlaví neskôr pre BBC povedal, že konflikt medzi Iránom a Izraelom je „príležitosťou zvrhnúť režim v Teheráne.“
Poučenie z histórie
Iránsky profesor medzinárodných vzťahov Hamed Mousavi upozorňuje na historické paralely: „Pozrite sa na skúsenosti z Iraku a Afganistanu. Obe krajiny boli po zásahu destabilizované na celé roky. Irán je však ešte zložitejší prípad.“
Aj Fatemeh Haghighatjoo, bývalá iránska poslankyňa a kritička režimu, varuje: „Chcela by som, aby tento režim skončil. Som opozícia. Ale obávam sa občianskej vojny. Vidím jej náznaky.“
