„Jedného dňa si niekoho nájdeš,“ počúva Kamila Heribanová často od ľudí okolo seba. Ona však takéto predstavy odmieta. V prvom väčšom rozhovore pre denník SME otvorene povedala, že počas života svojho manžela bola predovšetkým jeho ženou. A teraz ju ľudia označujú ako vdovu po Danovi Heribanovi.
Tento termín však vníma ako škatuľku plnú bolesti a stereotypov, s ktorými sa nechce stotožniť. Hoci jej srdce stále krváca, v jej spomienkach a každodennom prežívaní je Dano Heriban prítomný. Bol to muž, ktorý bol ochotný spomaliť tempo sveta, len aby bol s rodinou.
Od útleho veku ho to ťahalo k umeniu. Divadlo a hudba boli jeho vášňou, ktorá ho poháňala vpred. Už ako žiak základnej školy písal v slohovej práci, že raz sa chce venovať hudbe a neskôr herectvu. Jeho sen sa mu naplnil do poslednej bodky. Vyštudoval konzervatórium a neskôr herectvo na vysokej škole. Počas svojej kariéry získaval ocenenia za komické aj dramatické úlohy.
Aj napriek sláve si zachoval nadhľad a pokoru. Pre SME s úsmevom priznal, že vo veku okolo štyridsiatky už má človek lepšiu sebareflexiu. Keby ho náhodou popularita chcela pohltiť, má okolo seba ľudí, ktorí ho rýchlo usmernia.
V mladosti sa zamiloval do herečky Slávky Halčákovej, ktorá bola o šesť rokov staršia. Spolu prežili viac ako päť rokov a časť z toho aj v manželstve. Spomína na ich spoločné chvíle s láskou, no zároveň si uvedomuje, že boli príliš mladí a nezrelí. Po rozchode obaja cítili smútok, no zároveň vedeli, že ich rozhodnutie bolo správne. Ako povedala Halčáková pre týždenník Život, „on stretol svoju životnú lásku a ja tiež.“
S Kamilou Heribanovou sa Dano zoznámil počas skúšania inscenácie Hamlet v Slovenskom komornom divadle v Martine. On stvárňoval Horácia, ona hrala Oféliu. Hoci o ňom už predtým vedela ako o úspešnom hercovi a hudobníkovi, až pri čítačke sa naozaj stretli. Kamila pre Eurotelevíziu priznala, že ju zaujal ako výnimočný muž. Bol úplne iný než postava frajera Ďura z televízneho seriálu Horná Dolná. Bol úprimný, otvorený, láskavý a nebál sa hovoriť o pocitoch. Ich vzťah sa dlho držal mimo verejnosti, dokonca aj svadbu utajili pred kolegami.
Dano Heriban si dlho nemohol dovoliť bývanie mimo divadla, preto zostával v martinskom Slovenskom komornom divadle, kde mal s predchádzajúcou partnerkou a synom Theom len malý priestor s rozlohou 35 m². Pre reláciu Na scéne otvorene priznal, že až potreba finančne zabezpečiť rodinu ho priviedla k televíznym úlohám, ktoré dovtedy odmietal. Úloha v Hornej Dolnej prišla práve v čase, keď sa potreboval postarať o deti a manželku. Ako sám vravel, všetko robil s ohľadom na rodinu, ktorá pre neho znamenala všetko.
Koncom januára 2023 sa rozhodol pre zásadnú zmenu. Opustil Slovenské národné divadlo a vyhlásil, že sa chce viac venovať hudbe a byť čo najviac doma so svojimi deťmi. V rozhovoroch opakovane zdôrazňoval, ako veľmi si cení každú minútu strávenú s rodinou. Vážil si obyčajné domáce chvíle a vedel, že detstvo detí utečie rýchlo. Vtipkoval, že aspoň čas plynie každému rovnako. Netušil, ako veľmi sa mýlil.
Dano Heriban zomrel náhle pred dvomi rokmi v dôsledku akútnej disekcie aorty. Mal len 43 rokov. Jeho odchod zasiahol nielen jeho blízkych, ale aj celé Slovensko. Pre Kamilu Heribanovú sa však nič úplne neskončilo. Vo svojom prvom verejnom rozhovore po jeho smrti povedala, že ich vzťah v istom zmysle pokračuje ďalej, len v inej rovine. Spomína na neho s láskou a pokorou, hovorí o ňom v prítomnom čase, akoby tu stále bol.
Kamila Heribanová v rozhovore úprimne opísala, aké je žiť ďalej po strate životného partnera. „Asi každý, kto zažil stratu partnera, mi potvrdí, že to sa nedá zmazať alebo vyškrtnúť. Stále na neho myslím, rozprávam sa s ním, viem, čo by mi v ktorej situácii povedal, čo by sa mu páčilo, čo nie, radím sa s ním o ďalších krokoch, viem, aký názor by mal na kultúrno-spoločenskú situáciu, ale aj na nové jedlo, ktoré som uvarila. Dokonca aj po smrti partnera môžu mať ľudia krízy vo vzťahu. Aspoň ja ich mám a niekedy sa na neho aj hnevám, aj sa pohádame, aj sa opäť uzmierime, tak ako sme to spolu žili niekoľko rokov,“ popisuje svoje pocity zo smútenia Kamila.
Čas jej nepomáha
Priznáva, že prvý rok po Danovej smrti bol pre ňu obzvlášť ťažký, pretože každý sviatok či výročie prežívala už bez neho. Ani druhý rok jej však útechu nepriniesol, práve naopak – ešte viac pocítila trvalosť straty a musela si bolesť dávkovať, aby to zvládla. „Už sa to nezmení, zastane to takto. Bolesť už občas nie je taká veľká, ale prichádza definitívnosť, ktorú treba prijať. Neviem, či je ťažšie uniesť tú bolesť, alebo prijať tú definitívu,“ vyjadrila sa.
Herečka si pritom bezprostredne pred manželovou smrťou plánovala novú éru v Slovenskom národnom divadle, no manželova náhla smrť všetko zmenila. V tom čase ich synovia ešte len mali štyri a šesť rokov a Kamila si len ťažko vedela predstaviť, že by hrala divadelné predstavenia a trávila večery bez detí. „Nevedela som si dokonca ani len predstaviť, že vyjdem na javisko,“ popísala úprimne obdobie, kedy pozastavila takmer všetky profesionálne záväzky a sústredila sa na seba a synov, ktorí ju po otcovej smrti najviac potrebovali. Postupne sa vrátila len do seriálu Mama na prenájom a aj tam opatrne sledovala, či ešte vládze, alebo je toho na ňu už priveľa.
Aj teraz jej ľudia často hovoria, že si určite nájde niekoho iného, no ona takéto rady prijíma s odstupom. „Vždy si poviem, že tí ľudia asi nevedia, kto som, nepoznajú ma, netušia, aký vzťah sme s Dankom mali a o čo všetko som prišla,“ vysvetľuje. Jej deti sa stali pre ňu istotou a dôvodom, kvôli ktorému každé ráno nachádza silu pokračovať v bežných veciach. Už len príprava raňajok alebo desiaty pre synov jej pomáhala sústrediť sa na prítomnosť.
Kamila obrazne opisuje vlastný vnútorný stav, keď sama seba prirovnala k človeku kráčajúcemu po úzkom okraji bazéna, kde stačí jediný chybný krok a hrozí pád do prázdna. Aj preto si vždy uvedomovala, že musí urobiť aspoň malý krok ďalej, lebo jej synovia ju potrebujú. „Spadnem a už sa nepostavím, alebo zvládnem spraviť ešte jeden krok? Vedela som, že musím spraviť ešte ďalší, aj keď malilinký krok, lebo ma potrebujú moji chlapci,“ opísala chvíle, keď čerpala silu najmä z lásky k deťom.
Dnes je nielen mamou, ale aj samoživiteľkou a každý deň musí zdolávať nové výzvy. Napriek smútku pociťuje aj hrdosť. Teší ju nielen to, že bola manželkou Dana Heribana, ale aj to, že zvládla náročné obdobie. „Nikdy som samu seba zbytočne nevychvaľovala, ale teraz, keď si uvedomím, čo všetko som už zvládla, som na seba, nech to znie akokoľvek zvláštne, vlastne veľmi hrdá,“ uzatvára.
