Kapela s názvom The Velvet Sundown si počas niekoľkých týždňov získala stovky tisíc prehratí na Spotify, no jej pôvod ostáva nejasný. Napriek tomu, že má overený profil a viac než 850-tisíc mesačných poslucháčov, verejnosť o jej členoch nič nevie.
Štyria menovaní hudobníci nedali žiadne rozhovory, nemajú osobné účty na sociálnych sieťach a neexistujú dôkazy o ich koncertnej činnosti. To vyvolalo špekulácie, že ich skladby aj samotná kapela sú výtvorom umelej inteligencie. The Velvet Sundown to na sociálnych sieťach popiera, no na žiadosť BBC o rozhovor nereagovala.
Situáciu ešte viac zamotala správa magazínu Rolling Stone. Ten najskôr uviedol, že hovorca kapely priznal, že hudba bola vytvorená pomocou AI nástroja Suno. O niečo neskôr však sám Rolling Stone informoval, že hovorca menom Andrew Frelon je vymyslená postava a celá aféra mala byť úmyselným žartom zameraným na médiá.
Na Spotify sa medzitým objavilo vyhlásenie, že kapela „nemá s touto osobou žiadne prepojenie, a neexistuje žiadny dôkaz o jej identite alebo existencii“. Falošný má byť aj profil na platforme X (Twitter), ktorý sa vydáva za oficiálny účet kapely.
Podľa profesorky Giny Neffovej z Minderoo Centre for Technology and Democracy na Cambridgeskej univerzite nejde len o jeden prípad, ale o širší problém: „Možno sa to nezdá dôležité, ale ako spoločnosť máme čoraz slabší kontakt s realitou. Prípad Velvet Sundown len odráža naše obavy z toho, že nad AI stratíme kontrolu – a ukazuje, prečo je ochrana informácií online taká dôležitá.“
Umelá inteligencia v hudbe: medzi inšpiráciou a krádežou
Hudba Velvet Sundown má podobu jemných indie balád s gitarou a mužským spevom.
Platforma Deezer oznámila, že jej detektor umelej inteligencie označil hudbu kapely ako „na 100 % generovanú umelou inteligenciou“. Spotify sa k situácii odmietla vyjadriť. Jej šéf Daniel Ek však už v minulosti pre BBC povedal, že nechce úplne zakázať AI hudbu, no odmieta využívanie AI na napodobňovanie skutočných umelcov.
Obavy z dôsledkov AI pre tvorivý priemysel sú čoraz hlasnejšie. Stovky hudobníkov, vrátane Eltona Johna či Duy Lipy, protestovali proti využívaniu ich diel na trénovanie AI bez súhlasu. Spoločne žiadali britskú vládu, aby sa otázkou autorských práv v súvislosti s AI zaoberala – ich snaha však bola zatiaľ neúspešná. Vláda uviedla, že sa témou bude zaoberať v osobitnej konzultácii.
Ed Newton-Rex, zakladateľ organizácie Fairly Trained, ktorá sa zasadzovala za rešpektovanie práv umelcov v AI sfére, uviedol:
„Presne totoho sa umelci obávali – je to krádež maskovaná ako konkurencia. AI firmy kradnú diela hudobníkov, vytvoria si na tom vlastné produkty a následne zaplavia trh napodobeninami. Výsledkom je, že ľudskí tvorcovia dostávajú menej.“
Sophie Jonesová, stratégia v Britskom hudobnom priemyselnom združení (BPI), dodáva:
„Táto diskusia len potvrdzuje obavy hudobnej scény z posledných mesiacov – AI zásadne mení pravidlá hry a je najvyšší čas, aby konala aj vláda.“
Hudba na rázcestí: Skutočnosť verzus syntetická tvorba
Kauza okolo The Velvet Sundown nie je len kurióznym prípadom internetovej mystifikácie, ale aj jasným signálom, že hudobný svet čelí zásadnej transformácii. Stierajú sa hranice medzi tým, čo vytvoril človek, a tým, čo vygenerovala umelá inteligencia. Pre poslucháčov to môže byť len zaujímavý fenomén, no pre hudobníkov ide o existenčnú výzvu. Ak sa na streamovacie platformy dostávajú skladby vytvorené bez jediného hudobníka a umelo vygenerované identity dokážu získať dôveru médií aj fanúšikov, ide o narušenie doterajších pravidiel hry.
AI modely trénované na tvorbe hudby často čerpajú z práce reálnych hudobníkov bez ich súhlasu, čím sa porušuje nielen etika, ale aj autorské práva. V spojení s absenciou regulácie a transparentnosti sa tak otvára priestor pre zneužívanie technológií, ktoré môžu zatlačiť ľudskú kreativitu do úzadia.
V konečnom dôsledku nejde len o to, či je konkrétna skladba z pera človeka alebo algoritmu – ide o dôveru v celý systém, v ktorom tvorba vzniká a existuje. Prípad The Velvet Sundown preto nesie oveľa širší odkaz: bez jasných pravidiel a zodpovedného prístupu môže digitálna éra urobiť z hudby len ďalší produkt bez duše.
