Na jar 1965 sa pred očami verejnosti objavil obrnený kolos, ktorý vzbudil pozornosť nielen svojím futuristickým vzhľadom, ale aj technickými parametrami.
OT-64 SKOT – stroj, ktorý sa už pri svojom uvedení radil medzi najpokročilejšie transportéry planéty. idnes.cz odkryl menej známe detaily tejto technickej legendy.
Ako sa zrodil slovenský a český pancierový unikát
Celý príbeh sa začal ešte v roku 1956, keď Vojenská technická akadémia v Brne dostala úlohu vypracovať víziu moderného kolového transportéru so strednou nosnosťou. Tým položili základ neskoršej legendy menom SKOT.
Definitívny projekt získal zelenú koncom roka 1958 a už o pár mesiacov neskôr, na jar 1959, sa rozbehla stavba prvého prototypu – modelu SKOT-I. Ten bol hotový do mája 1960.
Pancier, ktorý nestačil. A ako ho vylepšili
Pri testoch panciera v novembri 1960 však konštruktérov čakalo nepríjemné prekvapenie – streľba z bežných zbraní odhalila viaceré slabiny. Riešenie prišlo v podobe zmien v sklone a hrúbke pancierových plátov. Nová verzia korby bola úspešne testovaná v roku 1961, pričom výsledky ukázali výrazne lepšiu odolnosť.
Kto to teda bude vyrábať?
Hoci sa vývoj blížil k cieľu, stále nebolo jasné, kto bude vozidlo sériovo produkovať. Československé továrne hlásili preťaženie. A tak sa na jar 1961 do hry zapojilo Poľsko. Obe krajiny sa dohodli na spolupráci a Česko-Slovensko začalo dodávať 223 typov dielov od 57 rôznych dodávateľov. Medzi najdôležitejších patrili TATRA (motory), AZ Letňany (nápravy), SMZ Dubnica (hriadele) či PRAGA (prevodovky). Finálna výroba prebiehala v podniku FSC Lublin.
Keď plán nevyšiel – a predsa vyšiel
Prvé transportéry dorazili k československej armáde v roku 1964, pričom išlo o 200 kusov. V nasledujúcom roku pribudlo ďalších 500. Ich zaradenie do výzbroje sa však oneskorilo – pôvodne plánovaný rok 1962 sa napokon posunul až na máj 1965. Návrh schválil generál Lomský až 3. mája, čím bol SKOT oficiálne prijatý do služby.
Technika, ktorá vyrážala dych
SKOT mal pod kapotou výkonný dieselový osemvalec Tatra T-928-14 s výkonom 180 koní. Vďaka tomu dosahoval rýchlosť až 94 km/h na ceste a 9 km/h pri plavbe. Bojová hmotnosť dosahovala 13 ton, ale previezol až 20 ľudí – 2 v posádke a 18 vojakov. Na jedno natankovanie zvládol prejsť až 740 kilometrov.
Posledný dôkaz jeho slávy
Dnes je jediným autentickým zástupcom tejto éry zachovaný prototyp s označením SKOT IV, ktorý sa nachádza v Lešanoch v depozitári Vojenského technického múzea. Ide o posledný hmatateľný dôkaz výnimočného vývoja, ktorý mal svoj pôvod v spolupráci dvoch krajín a konštruktérov, ktorí sa nebáli ísť ďaleko za hranice svojej doby.
