Cestovanie vlakom v strednej Európe a teda aj na Slovensku, má šancu vstúpiť do úplne novej éry. Slovensko sa po dôkladnom posudzovaní stane súčasťou siete vysokorýchlostných železníc, ktoré majú prepojiť hlavné mestá krajín Vyšehradskej štvorky.
Zvažovalo sa niekoľko desiatok variantov riešenia a dlho panovali obavy, či Bratislava vôbec dostane v projekte priestor, najmä pre jej blízkosť k Viedni. Napokon však štúdia potvrdila, že hlavné mesto Slovenska bude plnohodnotnou súčasťou siete a získa strategickú pozíciu v regióne.
Ako povedal minister dopravy SR Jozef Ráž pre sita.sk: „Pôvodné obavy, že Slovensko by malo zostať mimo projektu pre blízkosť mesta Viedeň, sa nenaplnili a Bratislava sa teda stane plnohodnotným uzlom novej železničnej siete.“
Navrhovaná trasa má viesť z Budapešti do Bratislavy cez Petržalku, s napojením na súčasnú Hlavnú stanicu. Odtiaľ by vysokorýchlostná železnica pokračovala cez novú plánovanú stanicu v Stupave smerom na Prahu. Dôležitým prvkom projektu je aj priame prepojenie na Rakúsko, konkrétne na Viedeň, čím sa z Bratislavy stane významný dopravný uzol spájajúci viaceré krajiny.
Projekt je vnímaný ako impulz nielen pre dopravu, ale aj pre rozvoj hlavného mesta a jeho okolia. Lepšia dostupnosť môže ovplyvniť pracovný trh, cestovný ruch aj každodenné dochádzanie ľudí.
Dve etapy, ktoré zmenia infraštruktúru
Celý zámer je rozdelený do dvoch hlavných fáz. Prvá etapa sa má realizovať približne medzi rokmi 2030 až 2040 a jej cieľom je pripraviť existujúcu železničnú infraštruktúru na vyššiu záťaž. Nepôjde ešte o plnohodnotné vysokorýchlostné trate, ale o kľúčové úpravy, bez ktorých by ďalší rozvoj nebol možný.
V rámci tejto fázy sa plánujú viaceré technické zásahy, ktoré majú zvýšiť kapacitu a plynulosť dopravy v Bratislave a jej okolí, napríklad:
- zdvojkoľajnenie úseku medzi Rusovcami a Petržalkou,
- modernizácia železničnej stanice v Rusovciach,
- zefektívnenie prevádzky na bratislavskej Hlavnej stanici,
- vybudovanie štvrtej koľaje v úseku Lamač – Bory.
Druhá etapa už počíta s výstavbou úplne nových tratí. Tie majú viesť medzi západnou časťou Bratislavy a českou hranicou, ako aj smerom do Rakúska cez Marchegg. Práve tieto úseky umožnia dosiahnuť vysoké rýchlosti a výrazne skrátiť cestovné časy.
Rýchle spojenia a dlhodobá príprava
Hlavnou ambíciou projektu je zásadne zmeniť spôsob cestovania medzi hlavnými mestami regiónu. Podľa predbežných odhadov by sa cesta vlakom z Bratislavy do Prahy mohla skrátiť na približne dve hodiny. Do Viedne by sa cestujúci dostali za necelú polhodinu, do Brna za niečo vyše pol hodiny a do Budapešti za necelé dve hodiny. Takéto časy by spravili železnicu konkurencieschopnou voči autám aj leteckej doprave.
Ešte pred samotnou výstavbou však čaká projekt dlhé obdobie príprav. Tie sú naplánované na roky 2027 až 2036 a zahŕňajú najmä odborné posudzovania, environmentálne hodnotenia a analýzu efektívnosti investície. Odhadované náklady na túto fázu dosahujú stovky miliónov eur. Samotná výstavba by mala prebiehať od konca desaťročia až do polovice 40. rokov s investíciami v miliardách eur.
Najbližšie roky tak budú patriť administratívne a časovo náročným procesom, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa ambiciózny plán mohol stať realitou a aby Slovensko získalo moderné železničné spojenia porovnateľné s vyspelými krajinami Európy.
