Aj po dvoch dekádach od rozvodu si známa slovenská herečka Jana Oľhová (65) nesie v srdci trpkosť. Jej bývalý manžel Matúš Oľha (65), dnes predseda Fondu na podporu umenia a nominant ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, jej podľa vlastných slov stále spôsobuje bolesť – nielen osobnú, ale aj profesijnú. A najnovšie aj politickú.
Životná križovatka, ktorá zmenila všetko
Pôvodne to mala byť rodina, ktorá vydrží. Mali spolu šesť detí, spoločné divadelné zázemie a umelecké cítenie. No ich cesty sa v roku 2005 definitívne rozišli. Ako sama herečka priznala, rozchod prišiel náhle: „Zistila som, že si píše ľúbostné listy s inou. Dokonca si vymieňali aj recepty. V jednom spomínali koložvársku kapustu.“ Kríza vzťahu vyústila do rozvodu a matka ostala na výchovu detí sama.
Ich osobný príbeh bol taký silný, že sa stal námetom pre dokument ich syna Adama Oľhu, ktorý pod názvom Nový život otvorene ukázal, čo všetko sa v tejto známej umeleckej rodine odohralo. Adam zachytil intímne momenty zo života – od spoločných výletov až po drsnú realitu po odlúčení.
Z matky bojovníčka: „Zrazu som ostala na všetko sama“
Po rozchode sa Jana Oľhová naplno ponorila do práce a aktívne sa zapojila do kultúrno-spoločenského diania. Dnes je jednou z najrešpektovanejších herečiek na Slovensku a čoraz častejšie aj kritickým hlasom v diskusii o stave kultúry.
Nie je tajomstvom, že sa angažuje aj občiansky a svoj názor si nenechá pre seba: „Tak to je pre mňa šok, pretože ja som práve robila nejaký prejav na proteste v Martine a dozvedela som sa, že môj bývalý manžel sa stal predsedom Fondu na podporu umenia. Myslím, že to Rišo Müller má v pesničke: sme na opačných brehoch,“ uviedla pre magazín Šarm.
Politické priehrady medzi bývalými partnermi
Matúš Oľha sa v roku 2025 dostal do čela Fondu na podporu umenia, štátnej inštitúcie rozdeľujúcej ročne desiatky miliónov eur pre projekty z oblasti divadla, výtvarného umenia či folklóru. Jeho zvolenie však vyvolalo obrovskú vlnu kritiky – najmä zo strany umeleckej obce, ktorej časť reprezentuje práve jeho bývalá manželka.
„To pokrytectvo sa neplíži, to už je tak viditeľné, že mi to pripadá až nenormálne, že to môže pokračovať tak rýchlo,“ sťažuje sa Oľhová. „Najviac mi je ľúto nezávislých divadiel, ktoré prišli o možnosť práce. Poznám veľa kolegov, ktorí nevedia, čo budú robiť.“
Vyhlásenia, ktoré rozdelili scénu
Názorový rozdiel medzi Oľhovcami sa ešte viac vyhrotil po vyjadreniach Matúša Oľhu pre Denník N. Kritizoval v ňom hercov za občianske protesty po divadelných predstaveniach a naznačil, že z toho „niečo majú“. „Myslím si, že títo herci z toho dačo aj majú, oni sú niektorí aj dosť chudobní,“ povedal.
Tieto slová Oľhovú doslova vytočili: „To je tak drzé a hulvátske, že to neviem pochopiť. A ešte aj ministerka kultúry tvrdí, že herci sú platení zo zahraničia? To sú klamstvá.“
Situácia okolo FPU sa vyostruje. Platforma Otvorená kultúra a dokonca aj generálna prokuratúra upozornili na podozrenia z nezákonného kreovania Rady FPU. Ak sa nepreukáže odborná spôsobilosť nominantov, môžu byť z funkcie odvolaní.
Divadlo ako útočisko aj bojisko
Zatiaľ čo Matúš Oľha je aktívny v politicko-kultúrnej línii po boku ministerky Šimkovičovej, Jana sa vyjadruje otvorene proti chaosu v rezorte. Účinkuje v inscenáciách v Bratislave, Martine aj Žiline a po večeroch nezriedka číta výzvy či protestné listy publiku.
„Máte naivnú predstavu o tom, ako funguje divadlo,“ poznamenala so smiechom v rozhovore. „Tu si nemôžete nič vyberať. Prečítate si obsadenie a zistíte, že to hráte.“ A hoci nemá možnosť výhrady vo svedomí, niekedy si postavu jemne upraví. „V komédii si to naozaj môžete dovoliť. Niekedy režisér povie, že je to dobré, inokedy, že je to blbosť.“
Rubínové výročie, ktoré nebude
Tento rok by mohli oslavovať rubínovú svadbu – 40 rokov od sobáša. Namiesto toho si pripomínajú 20 rokov od bolestivého rozvodu. „Sú veci, na ktoré nenájdem odpoveď asi nikdy. Ale nikde nie je napísané, že vždy musíme všetko pochopiť a vedieť,“ hovorí Jana v synovom dokumente. A Matúš? Ten tvrdí: „Zmenil som si život a je to jednoznačne pozitívna zmena.“
Kým Oľhová ostáva ukotvená vo svojich hodnotách a tvorivom priestore, Oľha sa stáva tvárou kultúrnej politiky, ktorú umelci čoraz hlasnejšie spochybňujú. A tak ich príbeh – hoci kedysi spoločný – dnes reprezentuje dve rozdielne Slovenské republiky.
