Na chvíľu, kedy sa dostane film o slovenskom spevákovi Karolovi Duchoňovi dostane do slovenských kín, čakali mnohí dlho. Kým niektorí si snímku pochvaľujú, nájdu sa aj takí, ktorým film nebol po chuti. K tej druhej skupine sa pridal spisovateľ Pavel Hirax Baričák, informuje PLUS Jeden deň.
Mladého slovenského herca Vladimíra Plevčíka tento rok čakala obrovská profesijná výzva. Stvárnil totiž postavu speváka Karola Duchoňa v rovnomennom filme od režiséra Petra Bebjaka. Príbeh legendy slovenského popu zachytáva jeho cestu od malých klubov po hviezdne pódiá, ako aj osobné boje, ktoré viedli k jeho predčasnému koncu vo veku 35 rokov, informoval web Pluska.
Ako sme informovali, pre Plevčíka išlo o doposiaľ najväčšiu úlohu. Vizáž, gestá, hlasový prejav – to všetko bolo dôsledne prepracované, aby čo najvernejšie zachytil spevákovu podstatu.
Samotný proces premeny však nebol jednoduchý: „Najzložitejšia maska trvala päť hodín. Musel som byť v maskérni už o druhej v noci, aby som bol ráno pripravený na pľac.“ priznal herec.
Plevčíkova podoba s Duchoňom je natoľko presvedčivá, že zábery z natáčania u divákov často vyvolávajú zimomriavky. Herec si zahral aj po boku Anny Jakab Rakovskej, ktorá stvárni Duchoňovu manželku Elenu. Film Duchoň má ambíciu byť viac než len biografickým filmom – je to pohľad na človeka, ktorého talent aj slabosti formovali celú generáciu.
Rozporuplné reakcie divákov
Po tom, čo sa snímka o Karolovi Duchoňovi dostala do kín sa začali na sociálnych sieťach kopiť rôzne reakcie. Ako uvádza web PLUS Jeden Deň, film zobrazuje život Duchoňa od detstva, až po predčasnú smrť. Zároveň ukazuje nielen jeho úspešnú spevácku kariéru, ale tiež to, s akými vnútornými démonmi musel spevák zápasiť.
Kým niektorí diváci film vychválili do nebies a pozitívne zhodnotili najmä herecký výkon mladého herca Plevčíka, iní snímke vôbec nevedia prísť na chuť. Recenziu na film Duchoň zanechal aj slovenský spisovateľ Pavel Hirax Baričák.
,,Boli sme so ženuškou zhliadnuť film Duchoň. Ostalo vo mne po tom filme temno. Za použitia množstva pitoreskných farieb bola totiž natočená depresívna snímka. Nechápem tvorcov filmu, prečo sa z drvivej časti zamerali na negatívne stránky Karola Duchoňa. Kto by o tom človeku nič nevedel, zafixoval by si ho ako alkoholika, zlého manžela, chaotika, diletanta, ťuťka, klamára, ktorý si požičiaval peniaze a nevracal ich, čím sa dostával do konfliktov s vagabundmi bratislavského podsvetia a ktorý sa zapredal režimu,“uviedol.
,,A kde boli vyzdvihnuté dobré stránky speváka? Láska k hudbe, priateľskosť, srdečnosť, otvorené srdce, schopnosť pomáhať okoliu… Tento rozmer tam takmer nebol, ak áno, tak iba slabo naznačený. Technicky je film zvládnutý dobre, kostýmy, dobové relikvie, všetko na jednotku. Som však z filmu veľmi sklamaný. Akoby účelne zdegradovaná jedna z postáv národa, ktorá je tak obľúbená. Tak si ju musíme sami začierniť?“ dodal spisovateľ.
