Jej blízki neskôr spomínali, aké ťažké bolo byť s ňou v kontakte. Sama Eva priznala, že patrila medzi tzv. „gama typy“ – buď nepila vôbec, alebo naplno ako pred popravou. Svoju závislosť skrývala pod zámienkou únavy.
„Bolo obdobie, keď pila naozaj veľa. Bolo mi to nepríjemné, hanbila som sa za ňu, pretože chvíľami ani nevedela, kto je,“ povedala o nej dcéra Karolína.
Priateľka Klára Formanová spomínala na zúfalé momenty, keď Holubová nechala deti samé a sama sa objavila opitá až nad ránom. „Ty si sľúbila, že prídeš za dve hodiny a teraz si tam nechala tie deti, ktoré boli pokakané a počúrané. Zvládali sme to, ale potom si prišla alebo ťa niekto priviezol úplne na mraky a páchla si alkoholom. Vždy sme ťa osprchovali a uložili,“ prezradila.
Priatelia ju neodsúdili, ale stratila ich
Herečka Ivana Chýlková, neskôr Krausova manželka, spomínala, že ihneď vedela, že Eva pije. „Ja som to spoznala hneď,“ priznala Chýlková.
Holubová sa prestala stretávať s ľuďmi, ktorí by ju konfrontovali. Vyhľadávala len tých, čo s ňou pili. Jej pád sledovali tí, ktorí ju milovali, s pocitom bezmocnosti.
„Potom sme sa nestýkali, lebo podvedome som vedela, že vy tomu môjmu pitiu neprajete. Nevyhľadávala som Ivanu ani Honzu, všetkých tých, pred ktorými som nemohla piť bez toho, aby sa na mňa divne pozerali,“ priznala Eva Holubová.
Jedna veta, čo zmenila všetko: „Tu nejde o divadlo, tu ide o život“
V určitom období sa stretávala iba s ľuďmi, ktorí s ňou pili. „Eva je výnimočná osobnosť a pozerať sa na to, ako s tými ľuďmi išla niekam ku kanálom, bolo hrozné,“ spomínala Chýlková. Eva si uvedomila, že sa blíži k záhube, až keď k nej prehovoril Jan Kraus.
Zlom nastal počas predstavenia, keď Kraus spoznal, že herečka opäť pila. „Ja som po prvej vete spoznal, že deň predtým pila a vedel som, že jej výkon bude polovičný, keď to vôbec dobre dopadne,“ spomínal Jan Kraus, ktorý nechcel byť na Evu Holubovú tvrdý. „Mamička mi odmalička hovorila, že sú to citliví ľudia,“ dodal.
Postavil sa pred celý tím a otvorene sa jej spýtal, či je opitá. Odmietol s ňou hrať a dodal, že tentoraz nejde o prácu, ale o jej život. Holubová sa rozplakala a súhlasila s pomocou. Na druhý deň ju Kraus osobne odviezol na liečenie.
„Viem, že sa rozplakala a mne jej bolo ľúto, no mne jej bolo ľúto aj predtým a veľakrát. Spýtal som sa jej, či chce pomoc a ona povedala, že áno. Ráno sme už išli,“ prezradil.
Triezva, silná, inšpiratívna: Holubová dnes ukazuje cestu iným
Na psychiatrii jej diagnostikovali endogénnu depresiu. Jej telo neprodukovalo dostatok serotonínu a alkohol jej nahrádzal „šťastie“.
„Tá Ivana a ten Honza, to boli také injekcie, ale predovšetkým som zistila, že ma baví ísť tým svetom a pozerať sa naňho triezva a ostro. Prestala som sa báť byť sama. To najdôležitejšie je byť si sama oporou a to je zároveň to najťažšie,“ povedala Eva Holubová, ktorá je už dlhé roky abstinentkou a stala sa inšpiráciou pre mnohých.
Cesta späť bola dlhá a bolestivá, no dnes je Eva Holubová celé desaťročia abstinentkou. Priznáva, že najťažšie bolo naučiť sa byť si oporou sama sebe, no práve v tom našla najväčšiu silu. Vďaka pomoci najbližších a vnútornej premene je dnes žiarivým príkladom, že aj z hlbokej temnoty sa dá vrátiť k svetlu.
