Niektorí ich považujú za roztomilé, iní v nich vidia škaredé alebo až strašidelné postavičky. Jedno je však isté – plyšové panenky Labubu sa v roku 2024 stali globálnym fenoménom, ktorý zasahuje všetky generácie i kontinenty. Na prvý pohľad pripomínajú niekdajšie mončičáky, no ich pôvod siaha do roku 2015, kedy ich vytvoril hongkonský umelec Kasing Lung. Trvalo však celých desať rokov, kým sa dostali na výslnie. Ako sa to stalo?
Labubu pôvodne vznikla ako súčasť knižnej série The Monsters, inšpirovanej severskou mytológiou. Jedna z jej postáv niesla práve meno Labubu – malé, chlpaté, trochu bizarné stvorenie. Informuje portál Novinky.cz.
Prvým dôležitým momentom bolo, keď sa značky ujala čínska spoločnosť Pop Mart, ktorá sa špecializuje na predaj tzv. blind boxov – krabičiek s náhodným obsahom, ktorých dizajn kupujúci objaví až po otvorení. Tento prvok prekvapenia sa stal jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Labubu začala rýchlo predávať a stala sa vyhľadávaným zberateľským kúskom.
Výbuch popularity vďaka K-pop hviezde
Labubu síce už predtým zbierala fanúšikov, no obrovský zlom nastal v roku 2023, keď známa speváčka Lisa z kórejskej skupiny BLACKPINK ukázala svoju zbierku Labubu paneniek na sociálnych sieťach. Jej príspevok vyvolal ošiaľ – predovšetkým v Thajsku a juhovýchodnej Ázii, kde sa spustila doslova nákupná horúčka.
Fenomén sa bleskovo rozšíril po celom svete, aj vďaka sociálnym médiám. V roku 2024 už Labubu nosia hviezdy ako Rihanna, Dua Lipa, Kim Kardashian či David Beckham, často ako prívesky na kabelkách luxusných značiek, ako sú Louis Vuitton či Gucci.
Zberateľská vášeň prerástla do mánie
Labubu sa dnes predáva po celom svete. Obchody Pop Mart hlásia dlhé rady pred predajňami, kde si fanúšikovia prichádzajú pre svoju „tajomnú krabičku“. Niektorí záujemcovia sa dokonca dostali do konfliktov – v Británii musela spoločnosť na čas panenky stiahnuť z predaja, keď sa objavili správy o bitkách medzi zákazníkmi.
„Keď sa mi ju podarí získať v takej veľkej konkurencii, cítim sa ako víťazka,“ povedala pre BBC fanúšička Fiona Zhang.
Vďaka popularite Labubu sa firma Pop Mart stala významným hráčom na trhu. Vstup na hongkonskú burzu v roku 2020 odštartoval obdobie rastu a akcie firmy vzrástli takmer o 500 %. Tržby sa v minulom roku viac než zdvojnásobili – dosiahli 13 miliónov juanov (približne 1,5 milióna eur), pričom tento rok sa očakáva ešte výraznejší nárast.
Pop Mart dnes prevádzkuje viac než 2 000 predajných automatov po celom svete a kamenné predajne má vo viac než 30 krajinách, vrátane USA, Veľkej Británie, Austrálie či Singapuru.
Nárast záujmu o tieto figúrky prilákal aj falšovateľov. Čínske colné úrady len za posledné dni zabavili viac než 70 000 nelegálnych napodobenín Labubu. Tento fakt len dokazuje, aký masový je dopyt po origináloch.
Prečo je Labubu taká obľúbená?
V prostredí plnom virálnych trendov sa len máloktorému podarí preraziť aj mimo Ázie. Labubu sa to však podarilo.
Podľa expertky na čínsky trh Ashley Dudarenokovej ide o sympatické stelesnenie „chaotického šarmu“ a odmietnutie dokonalosti – vlastnosti, ktoré ľudia po pandémii začali vyhľadávať ako únik od reality.
Fiona, ktorá dnes žije v Kanade, sa o Labubu dozvedela od filipínskych priateľov v roku 2023 a začala ich zbierať. Dnes priznáva, že jej čaro spočíva najmä v tom, aké populárne sa stali.
„Čím viac ľudí ich chce, tým viac ich chcem aj ja,“ priznáva s úsmevom.
Jej manžel podľa vlastných slov nerozumie, prečo sa žena vo veku cez tridsať rokov tak intenzívne zaujíma o plyšové potvorky a rieši ich farby. No Fiona tvrdí, že aj dostupná cena zohrala svoju úlohu v tom, že sa Labubu stali hromadne zberateľským artiklom.
Čína si fenomenálny úspech pochvaľuje
Popularita Labubu je pre čínsku vládu dôvodom na hrdosť.
Štátna agentúra Nová Čína uviedla, že tento fenomén je dôkazom kreativity, kvality a kultúrnej príťažlivosti čínskeho dizajnu, ktorý dokáže zaujať celý svet.
Niektorí analytici dokonca tvrdia, že tak ako výrobcovia elektromobilov či umelej inteligencie, aj Pop Mart ukazuje, že čínsku inováciu už nemožno ignorovať.
„Sú jednoducho takí dobrí, že nezáleží na tom, odkiaľ sú,“ uviedol pre BBC analytik Chris Pereira.
