Scenáristka jedného z najúspešnejších slovenských seriálov odhaľuje zákulisie tvorby a prezrádza, ako sa rozhoduje o osudoch postáv, ktoré hýbu divákmi.
Ako vznikajú osudy postáv, ktoré nás fascinujú aj šokujú?
Scenáre tohto úspešného seriálu vytvára uznávaná spisovateľka, 49-ročná Evita Twardzik, ktorá nedávno vystúpila v podcastu Zuzany Vačkovej a Katky Brychtovej „to nerieš, moja…„. Prezradila, ako sa tvoria hlavné dejové línie, od nápadu až po konečný scenár, a čo všetko sa skrýva za ich vývojom.
„V Markíze som šéfkou developmentu, teda vývoja hranej tvorby. To znamená, že som pri zrode každého príbehu – od prvého písmenka a prvotných nástrelov scenárov. Spolu s úzkym tímom dvoch až troch ľudí vdychujeme život novým projektom. Takto vznikli Dunaj aj Sľub,“ uviedla Twardzik to, akú ma úlohu.
„A potom, keď je už postavená hlavná kostra príbehu, charaktery postáv a dejová línia, postupne prizývame ďalších scenáristov. Na konci ich musí byť aspoň 12 až 14, aby to celé – keď sa tá ,fabrika‘ rozbehne – mohlo fungovať. Neskôr už sedím v pondelky a utorky na oboch projektoch. Naplánujú sa diely na daný týždeň a mne už len chodia texty. Tie kontrolujem, komentujem a následne sa posielajú do scenáristickej výroby,“ priblížila svoju prácu.
Kto rozhoduje o smrti postáv?
Ohľadom toho, či rozhoduje o tom, kto zomrie a kto zostane v príbehu, Evita odpovedala: „Áno, ale nielen ja. Toľkokrát som v Dunaji navrhovala, aby niektorá postava zomrela, lebo sa mi to hodilo do príbehu. No nedovolili mi to, pretože z rôznych dôvodov to nebolo možné – napríklad sa to nehodilo do reality alebo narúšalo produkčné plány. A, naopak, niekedy som chcela, aby niekto pokračoval, ale museli sme ho z deja odstrániť. To sa deje neustále. Vieš, herečka si zlomí ruku – ako najnovšie Monika Szabó – a okamžite sme museli v Dunaji riešiť úpravy a prepracovať celý dej,“ vysvetlila zákulisné procesy.
Obe herečky sa tiež zaujímali o jej spôsob tvorby: „Mám plnú hlavu príbehov. Niekedy sa aj budím v noci, vtedy mi chodia nápady. Občas si ich nahrávam na mobil a môj muž vedľa mňa len povie: „Naozaj? Horváth, Hanúsková, Holubec, Walter Klaus…?“ priznala.
Tiež priznala, že pri tvorbe historických seriálov je nevyhnutné dôkladne študovať historické detaily.
„Máme aj historičky, ktoré nám pomáhajú. Neustále sme zahrabaní v knihách, pretože nejde len o to, že vieš, že v júli 1944 bol atentát na Hitlera. Musíš vedieť, čo sa v tom čase dialo v Bratislave. Napríklad, že vtedy nebolo žiadne mlieko pre novorodencov – kto mohol, ten si dal poslať sušené mlieko zo zahraničia. Deti boli podvyživené, pretože sa kŕmili len odvarom zo zemiakov alebo ryže, aby mali aspoň sacharidy. A toto všetko nás na seriáli baví,“ dodala.
Seriál v súčasnosti dosahuje rekordné čísla sledovanosti a diváci si ho obľúbili pre jeho zobrazenie temného obdobia druhej svetovej vojny. V poslednej dobe však na sociálnych sieťach narastajú diskusie, v ktorých fanúšikovia kritizujú nezmysly v deji. Najväčšie výhrady vyvoláva príbeh Židovky Anny Urbanovej, bývalej predavačky z hudobného oddelenia, ktorú stvárňuje herečka Petra Polnišová.
„Keď sa Židom podarilo v tom čase ukryť pred besnením nacistov, mali strach aj dýchať, aby ich nikto nepočul. A tu Anna sa vyberie na špacírku po meste a ešte aj na výlet do Tatier! V byte, kde ju skrývajú, nahlas kašle a špacíruje sa po byte, akoby sa nechumelilo,” písali diváci.
Divákov však šokujú aj nelogické rozhodnutia nemeckého dôstojníka Waltera Klausa (Ján Koleník) a výnimočné zaobchádzanie so židovským chlapcom Dávidom (Jakub Jablonský), čo by v skutočných historických podmienkach bolo úplne nemysliteľné.
