Za tajomstvom plastového obalu: Ako pôvod, pestovanie a dlhá cesta ovplyvňujú kvalitu ovocia a zeleniny, ktoré kupujete

Ako rozpoznať skutočnú čerstvosť a zdravie na vašom tanieri
Ako rozpoznať skutočnú čerstvosť a zdravie na vašom tanieri. Zdroj: Pexels/Jana T. D, Pixabay/JillWellington, yulin_c1002
Reklama

Dnes, keď supermarkety ponúkajú ovocie a zeleninu z celého sveta počas celého roka, nie je ľahké rozlíšiť, ktoré z týchto potravín sú naozaj prospešné pre naše zdravie.

Nie je totiž rozhodujúce len to, ako vyzerajú alebo akú majú cenu. Veľký význam má tiež ich pôvod, spôsob, akým boli pestované, a cesta, ktorú museli prejsť, kým sa dostali na náš tanier. Všetky tieto faktory totiž výrazne ovplyvňujú kvalitu a nutričnú hodnotu, ktorú z nich získame. Informuje Čas pre ženy.

Cesta ovocia

Ovocie vypestované v blízkom okolí zvyčajne prejde veľmi krátkou cestou od stromu až k predajnému pultu. Napríklad lokálne jablká, ktoré pochádzajú z neďalekej obce, sú zvyčajne zozbierané ráno, následne putujú do miestnej triediarne, kde ich dôkladne umyjú a vytriedia. Už počas popoludnia sa môžu objaviť na pulte v obchode.

Zdroj: Pixabay/xuanzi86410527

Celý tento proces trvá len niekoľko hodín a počas neho sú jablká uložené v mierne chladenom prostredí, ktoré umožňuje ich prirodzenú čerstvosť bez potreby použitia chemických látok.

Mango z Peru

Naopak, exotické ovocie ako mango, ktoré putuje z ďalekého Peru, musí absolvovať zložitú a dlhú cestu, ktorá trvá niekoľko týždňov. Aby mango počas prepravy nevznikali poškodenia, zberá sa ešte tvrdé a nezrelé. Ihneď po zbere sa ošetruje kúpeľom s protiplesňovými látkami a balí sa do špeciálnych kartónov, ktoré obsahujú plastovú vložku udržiavajúcu optimálnu vlhkosť. Potom putuje týždeň v chladiacom kontajneri na lodi, prekladá sa v európskom prístave, prechádza ďalšou prepravou kamiónom a až tesne pred predajom ho v plynovej komore „dozrejú“ pomocou etylénu, aby získalo typickú červenú farbu. Tento náročný proces okrem veľkej spotreby energie spôsobuje aj úbytok vitamínov, najmä vitamínu C, ktorý je veľmi citlivý na čas a teplotu.

Význam krátkej prepravnej trasy pre kvalitu a výživu

Vitamín C patrí medzi tie živiny, ktoré sa najrýchlejšie strácajú. Výskumy preukázali, že zelenina ako brokolica, špenát či hrášok môže pri izbovej teplote prísť za tri dni až o tretinu svojho obsahu vitamínu C. Chladenie síce spomaľuje tento proces, no nezastaví ho úplne. Preto ovocie a zelenina s krátkou prepravnou trasou, ktoré sa dostane na stôl čerstvé a bez zbytočných chemických zásahov, prináša do tela viac antioxidantov a zároveň aj lepšiu, prirodzenú chuť.

Chemické ošetrenie a zvyšky pesticídov

Európska únia každý rok vykonáva tisíce testov na prítomnosť pesticídov v potravinách. V roku 2022 napríklad 96,3 % vzoriek spĺňalo zákonom stanovené limity, zatiaľ čo len malá časť, 1,6 %, prekročila povolenú hranicu. Aj keď sa pesticídy objavujú aj na ovocí vypestovanom v Európe, riziko ich vyššieho obsahu je u dovážaných plodín z diaľky vyššie.

Zdroj: Pixabay/Basket Of Apples

Dlhá preprava totiž často vyžaduje použitie silnejších fungicídov, ktoré zabránia plesniam počas týždňov na lodi. Typickým príkladom sú citrusové plody, ktoré sú pokryté voskovou vrstvou obsahujúcou fungicíd imazalil. Táto vrstva ich ochraňuje, no časť chemických látok zostáva na povrchu šupky.

Podobne aj zelenina s tenkou šupkou, ako napríklad uhorky, rýchlo stráca vodu, preto sa dovážané uhorky často balia do fólie, ktorá predlžuje ich trvanlivosť a zabraňuje vysychaniu. Mango či pomaranče zase dostávajú voskový film, aby si zachovali lesk a čerstvosť. Lokálne pestované ovocie a zelenina, ktoré nepodstupujú dlhú cestu, väčšinou nepotrebujú žiadne obaly ani konzervačné vrstvy, čo zároveň znižuje množstvo plastového odpadu.

Uhlíková stopa a finančný dopad

Energia, ktorú potraviny spotrebujú ešte predtým, než sa dostanú k vám na tanier, má priamy vplyv na životné prostredie. Pri niektorých plodinách, napríklad paradajkách, je rozdiel medzi modernou skleníkovou výrobou a poľným pestovaním extrémny. Skleníkové paradajky môžu produkovať až šesťkrát viac emisií oxidu uhličitého na kilogram ako tie pestované na poli v teplých oblastiach. Okrem toho samotná preprava potravín tvorí významnú časť celkových emisií potravinového systému, globálne až 19 %, a pri ovocí a zelenine dokonca až 36 %.

Zdroj: Pixabay/JillWellington

Finančne sa nakupovanie lokálnych potravín tiež oplatí. Peniaze, ktoré miniete na trhu od miestnych farmárov, sa vo veľkej miere vracajú späť do regiónu, čím podporujú miestnu ekonomiku a pracovné miesta.

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2
Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Zaujímavosti