Objednávanie k lekárom sa v posledných rokoch pre mnohých pacientov zmenilo na frustrujúci a často aj finančne náročný proces. Ak sa človek nechce spoliehať na nekonečné telefonovanie či osobné čakanie v ambulancii, internet je dnes často jedinou cestou, ako sa dostať k presnému termínu. Pohodlie online objednávania však na Slovensku čoraz častejšie sprevádzajú vysoké poplatky, ktoré dokážu výrazne zaťažiť peňaženku pacienta.
Súkromné objednávacie portály si postupne našli cestu do zdravotníctva a pre mnohých lekárov sa stali štandardom. Pacienti si na nich môžu vybrať konkrétny deň, niekedy dokonca aj presnú hodinu vyšetrenia. Tento komfort však nie je zadarmo. Kým ešte donedávna išlo o sumy v rádoch niekoľkých eur, dnes už nie je výnimkou, že za samotné objednanie zaplatí pacient desiatky eur. Objavujú sa dokonca prípady, keď poplatok presahuje hranicu sto eur, a to bez ohľadu na to, či ide o jednoduché vyšetrenie alebo vážnejší zdravotný problém. Z pohľadu pacientov ide o poplatok, ktorý nemá priamu súvislosť s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, no v praxi často rozhoduje o tom, či sa k lekárovi dostanú v rozumnom čase. Píše portál tvnoviny.sk.
„Niekde platia pacienti desať eur, inde 20 a už máme aj avíza, že sú to poplatky aj nad 100 eur,“ hovorí prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová.
Práve na tento problém mal reagovať štátny elektronický objednávací systém, ktorý mal pacientom umožniť vybrať si termín vyšetrenia bez akýchkoľvek poplatkov. Myšlienka vznikla ešte v roku 2020, keď si vtedajšia vláda stanovila za cieľ vytvoriť jednotnú platformu dostupnú pre celé Slovensko. Ambíciou bolo zjednodušiť cestu pacienta k lekárovi a zároveň obmedziť priestor pre platené sprostredkovanie termínov. Tento zámer sa neskôr objavil aj v programovom vyhlásení nasledujúcej vlády a počítalo sa s tým, že systém začne fungovať začiatkom roka 2023.
Plány však narážali na legislatívne aj technické prekážky. Rezort zdravotníctva musel najskôr presadiť zmeny v zákonoch, bez ktorých nebolo možné systém spustiť. Aj preto sa termín posunul o ďalší rok, tentoraz na január 2024. Ani vtedy sa však pacienti reálneho objednávania nedočkali. Hoci štát deklaroval, že systém je pripravený, realita na oficiálnej stránke bola iná. Namiesto ponuky voľných termínov sa pacientom opakovane zobrazovalo upozornenie, že konkrétna ambulancia nemá elektronické objednávanie aktivované a odporúčanie obrátiť sa priamo na lekára.
Situácia sa nezmenila ani v roku 2025, keď Národné centrum zdravotníckych informácií informovalo o spustení systému. V praxi však zostával nefunkčný pre väčšinu pacientov, pretože sa doň zapojilo len minimum ambulancií. Otázniky viseli vo vzduchu aj po vyjadreniach rezortu zdravotníctva, ktorý ešte pred rokom sľuboval, že verejnosť bude o ďalších krokoch a plánoch v oblasti elektronického zdravotníctva včas informovaná. Konkrétne riešenia však doteraz neboli predstavené.
Lekári nemajú záujem
Podľa NCZI je hlavným problémom nízka ochota lekárov zapojiť sa do štátneho systému. Inštitúcia tvrdí, že rozšírenie elektronického objednávania nie je možné vynucovať príkazmi či sankciami. Cestu vidí skôr v postupnej integrácii do existujúcich ambulantných softvérov, v znižovaní administratívnej záťaže a v odbornej dohode naprieč celým zdravotníckym sektorom. Rezort zdravotníctva zároveň otvorene priznáva, že konečné rozhodnutie je na samotných lekároch, ktorí musia svoje voľné termíny pacientom sprístupniť dobrovoľne.
Medzitým si však mnohí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti našli vlastné riešenia. Po rokoch čakania na štátny systém investovali čas, peniaze aj energiu do súkromných objednávacích platforiem, ktoré im fungujú a na ktoré sú zvyknutí nielen oni, ale aj ich pacienti. Prechod na ďalší, nový systém by preto znamenal ďalšie zmeny, učenie sa a často aj technické komplikácie. Lekári upozorňujú, že pacienti, ktorí si roky zvykali na jeden spôsob objednávania, len ťažko prijmú nutnosť presedlať na úplne inú platformu.
Riešenie by podľa odborníkov mohlo spočívať v prepojení štátneho systému s už existujúcimi súkromnými objednávacími nástrojmi. Pacient by sa tak dostal na stránku štátu, no jedným kliknutím by bol presmerovaný priamo do systému konkrétneho lekára, kde by si termín vybral bez zbytočných komplikácií. O takomto technickom prepojení sa už vedú rokovania, no kým sa podarí nájsť zhodu a pretaviť ju do praxe, pacienti zostávajú v neľahkej situácii.
Výsledkom je paradox, v ktorom štát ponúka bezplatné riešenie, ktoré však vo väčšine prípadov nefunguje, zatiaľ čo reálne dostupné termíny sú často viazané na vysoké poplatky. Pre mnohých ľudí sa tak objednanie k lekárovi nestáva otázkou zdravotnej potreby, ale finančných možností. A práve to je problém, ktorý slovenské zdravotníctvo zatiaľ nedokázalo vyriešiť.
