Začiatok roka priniesol pre mnohých nečakanú správu zo sveta slovenského šoubiznisu. Rozpad manželstva herečky Gabriely Marcinkovej a speváka kapely Heľenine oči Martina Mihalčína šokoval nielen ich fanúšikov, ale aj širšiu verejnosť. Pár, ktorý pôsobil navonok vyrovnane, harmonicky a rodinne, sa po desiatich rokoch spoločného života rozhodol ísť každý svojou cestou. Spolu však vychovávajú dve malé deti – dcérku Emku a synčeka Jakubka – a práve ony zostávajú ich najväčším spoločným záväzkom aj po rozvode.
Rozchod ohlásili ešte v januári spoločným vyhlásením na sociálnych sieťach, v ktorom jasne naznačili, že ich rozhodnutie síce nebolo jednoduché, no prišlo po dôkladnom zvažovaní. Napriek ukončeniu partnerského zväzku zdôraznili, že ich rodičovská rola zostáva nezmenená. Pre dobro detí si chcú uchovať čo najlepší vzťah a fungovať ako súdržná jednotka, hoci už nie ako manželia. Obaja si sľúbili, že navždy zostanú rodinou – nie v tradičnom slova zmysle, ale v tom rodičovskom, ktorý ich bude spájať celý život. Píše Nový Čas.
Hoci z ich verejných vyjadrení mohol niekto nadobudnúť dojem, že rozchod prebehol bez vážnejších otrasov, samotná herečka nedávno priznala, že realita je zložitejšia, než sa môže zdať.
V rozhovore otvorene prehovorila o emocionálne náročnom období, ktorým si prechádzala – a do veľkej miery ešte stále prechádza. Zdôraznila, že jej cieľom rozhodne nie je idealizovať rozvod ako riešenie, ktoré automaticky prináša šťastie. Vníma ho skôr ako proces, ktorým sa treba s pokorou prepracovať, najmä ak sú v hre malé deti.
Preto sa vedome snaží udržať vnútornú rovnováhu a vyhýbať sa skľúčenosti, ktorá by ju mohla psychicky stiahnuť nadol. V tejto snahe jej veľmi pomáha tanec – práve pohyb, rytmus a sústredenie sa na telo jej prinášajú úľavu a pocit slobody.
Pre Marcinkovú sa stal tanec nielen formou terapie, ale aj spôsobom, ako zostať duševne aktívna a nezabudnúť pritom ani na seba samu.
Herečka si je vedomá, že rozpad dlhoročného vzťahu nie je možné vyriešiť lusknutím prsta a nechce vytvárať ilúziu, že všetko zvláda bez najmenšieho zaváhania. Každý deň prináša nové výzvy – od starostlivosti o deti až po vlastnú rekonštrukciu vnútorného pokoja. Napriek všetkému však tvrdí, že v rodine nenastala žiadna tragédia. Život ide ďalej, len už v inej podobe.
„Nerada by som vytvárala dojem, že všetko je perfektné a ‚poďme sa všetci rozvádzať, budeme šťastní‘. Je to proces. Každý ideme svojou cestou a snažíme sa robiť to najlepšie, ako vieme. Ale áno, žiadna tragédia v našej rodine nenastala. Ideme ďalej,“ hovorí Gabika.
Gabriela Marcinková tak dnes predstavuje obraz ženy, ktorá sa nebojí hovoriť o svojich emóciách, no zároveň sa usiluje zostať silná pre svoje deti aj pre seba. Jej príbeh ukazuje, že aj za usmiatou tvárou sa môže skrývať bolesť, no s odhodlaním, úprimnosťou a vnútornou disciplínou sa dá každý koniec premeniť na nový začiatok.
