Téma vojny v polícii ešte stále nie je mŕtva. Éterom čoraz častejšie znejú slová ako „politická objednávka“ či „sabotáž“. V relácii V tieni zločinu sa advokát Peter Kubina, ktorý zastupuje tzv. čurillovcov aj bývalého šéfa NAKA Východ Mateja Vargu, rozhovoril o tom, čo sa v skutočnosti deje za zatvorenými dverami vyšetrovacích kancelárií, aké právne paradoxy trápia policajtov a prečo je dnes dôležité, aby súdy rozhodovali rýchlo a spravodlivo.
Kubina v relácii podrobne rozobral, čo sa vlastne stalo v prípade Mateja Vargu. Podľa inšpekcie mal Varga mariť výkon právomoci generálneho prokurátora tým, že dal preveriť podozrenia na možné ovplyvňovanie rozhodnutia vedenia generálnej prokuratúry v prípade, kde bol obvinený vtedajší opozičný politik. „Najzávažnejšie na tom je, že sa snažia verejnosti nahovoriť, že tu ide o nejakú hrozbu pre ústavné zriadenie, čo je absolútne mimo akejkoľvek logiky a akéhokoľvek zákona. Na mňa to pôsobí ako únik pred nemožnosťou obviniť ho za zneužitie právomoci. Museli tak nájsť nejakú inú právnu kvalifikáciu, pod ktorú to vtesnať. Prekvalifikovali to ako sabotáž, čo je úplne uletené,“ povedal Kubina.
Kubina vysvetlil, že operatívne preverovanie je štandardný policajný postup, keď policajt získa informácie, ktoré môžu naznačovať trestnú činnosť. „Policajt, keď získa akýkoľvek typ informácie, z ktorých môže vyplývať nejaká trestná alebo iná protizákonná činnosť, tak je povinný to preveriť. Nemôže predpokladať, že to je nejaká klebeta, jednoducho to musí dať preveriť,“ vysvetlil. Ak sa podozrenie nepotvrdí, operatívne rozpracovanie sa ukončí. V prípade Vargu sa podozrenie nepotvrdilo a preverovanie bolo ukončené.
Riziko zneužitia
Kubina priznal, že operatívne preverovanie je „šedá zóna“, kde je vyššie riziko zneužitia, ak sa do procesu dostane nesprávny človek. „Áno, je to šedá zóna. Je to priestor, ktorý je viac vystavený riziku, že keď sa tam dostane nesprávny človek, tak je to priestor, kde môže dochádzať k zneužitiu moci. Samozrejme, zneužitiu právomoci, lebo právomoc sa tam nevykonáva ale aj k robeniu účelových krokov. K tomu môže dochádzať rovnako, ako aj v trestnom konaní,“ dodal.
Kubina vidí za stíhaním vybraných policajtov politickú objednávku. „Ten spoločný vzorec tam je a spočíva v tom, že tu existuje určitá politická objednávka, ktorá znie, že určitých ľudí treba dostať von z policajného zboru. Množina tých ľudí je definovaná tým, že stíhali určité veci, venovali sa určitým osobám, ktoré momentálne požívajú priazeň prípadne priamo aj vykonávajú najvyššie ústavné funkcie,“ uviedol Kubina.
Kubina zdôraznil, že rozhodnutia súdov v kauzách čurillovcov a Očistec budú kľúčové pre ďalšie smerovanie právneho štátu na Slovensku. „Rozhodnutia súdov sú celkovo v každom prípade veľmi dôležité a určujúce a obzvlášť v prípadoch, ktoré nazývame vojna policajtov,“ deklaroval.
Policajti bez ochrany
Kubina upozornil na zásadný problém, ktorý sa týka všetkých policajtov, hasičov či príslušníkov finančnej správy. „Tieto súdy nepovedali nič viac a nič menej, len to, že keďže ide o policajtov v služobnom pomere, tak my, civilné súdy, im neposkytneme ochranu formou neodkladného opatrenia, na ktorú mimochodom majú nárok všetci ostatní okrem policajtov,“ vysvetlil Kubina. Podľa neho je to systémová chyba, ktorá v praxi znamená, že ak sa policajt ocitne v ohrození alebo je postavený mimo službu, nemá rýchlu právnu ochranu, akú by mal bežný občan.
Kubina dodal, že tento problém sa momentálne rieši aj na ústavnom súde, kde sa skúma, či nejde o diskrimináciu. „Možno si neuvedomujeme, ale týmto súdy nateraz pripravili o neodkladnú ochranu v podstate všetkých policajtov, všetkých príslušníkov finančnej správy, všetkých hasičov, skrátka všetky profesie alebo povolania, ktoré fungujú na podobnej báze ako policajný zbor alebo systémom personálnych rozkazov,“ upozornil.
Právna neistota
Advokát čurillovcov priznal, že aj on sám čelí tlakom a sťažnostiam na svoju osobu. „Sťažnosti podávajú na mňa aj na komoru z rôznych dôvodov, rôzne osoby. Najčastejšie sa tejto agende venuje kolega advokát Lindtner, ktorý ich na mňa podal už asi sedem. Každý mesiac niečo podá. Tieto sťažnosti rieši revízna komisia. Veľká väčšina z nich bola odmietnutá,“ povedal Kubina.
Zároveň zdôraznil, že slobodu prejavu považuje za kľúčovú a nevidí dôvod, prečo by mal prestať publikovať svoje právne názory. „Nevzdám sa a nevidím dôvod, prečo by som mal. Otázkou však je, kde presne leží hranica, pri ktorej by si advokát mal povedať: ‚Tu je koniec.‘ Prvým kritériom je, či ide o činnosť v rámci výkonu advokácie alebo už mimo nej,“ vysvetlil.
Zároveň upozornil na politické vplyvy pri vyšetrovaní týchto prípadov. Pripomenul, že vyšetrovanie je v rukách policajnej inšpekcie, ktorú podľa neho kontrolujú politické záujmy. „V takomto prostredí sa zákonnosť nedá zaručiť,“ zdôraznil. Kriticky sa vyjadril aj k činnosti prokuratúry: „V niektorých prípadoch dozor funguje tak, ako má. V iných prípadoch, keď veci dozorujú konkrétni prokurátori – a tých je väčšina, pretože to tak bolo rozhodnuté – tam dozor výrazne zlyháva. Zákonnosť sa tam nedá dosiahnuť.“ Za týchto okolností podľa Kubinu zostáva poslednou možnosťou domôcť sa spravodlivosti už len cez súd.
Podľa neho je cieľom týchto procesov dostať nepohodlných vyšetrovateľov mimo služby, pričom zodpovednosť za tieto kroky nesú konkrétni vyšetrovací pracovníci a prokurátori, nie politici. „Na tých všetkých dokumentoch o vznesení obvinenia a podnetoch na väzbu nie sú podpisy politikov, ktorí si to želajú, tam sú podpisy tých jednotlivcov na tej najnižšej vyšetrovacej úrovni v rámci inšpekcie a prokuratúry. Zodpovedajú si za to sami,“ uzavrel advokát.
Sledujte reláciu V tieni zločinu každý piatok o 19:00 na TV Spark
