Čo sa deje v našej hlave v posledných okamihoch života? Najnovšie neurologické výskumy prinášajú mrazivé zistenia: mozog krátko po smrti nevypne, ale naopak. Aktivuje sa v oblastiach spojených so snami, spomienkami a vedomím. Môže to byť „posledný film nášho života“ alebo dôkaz o niečom omnoho hlbšom?
Vedcov dlho fascinovalo, čo presne sa deje s ľudským vedomím v okamihu smrti. Odpoveď prišla náhodou, počas vyšetrenia epileptického záchvatu u 87-ročného pacienta, ktorý náhle zomrel na infarkt. Neurológovia zaznamenali niečo šokujúce: ešte 30 sekúnd po zástave srdca sa v mozgu odohrávala intenzívna aktivita v oblastiach zodpovedných za spomienky, vedomie a snívanie, píše portál Mirror.
„Mozog akoby v posledných momentoch života prehrával najdôležitejšie okamihy, podobne ako to opisujú ľudia po zážitkoch blízkych smrti,“ povedal Dr. Ajmal Zemmar, autor štúdie.
Podobný jav zaznamenal už v roku 2015 aj profesor Jimo Borjigin. Po smrti pacientky zaregistroval až šesť minút intenzívnej mozgovej činnosti, ako keby sa namiesto umierania dialo niečo úplne opačné. Mozog sa správal tak, ako počas hlbokého premýšľania či emocionálne nabitých snov.
Tieto výskumy naznačujú, že vedomie nezhasne ako vypínač. Skôr ide o pozvoľný prechod, možno dokonca sprevádzaný posledným „filmovým pásom“ nášho života.
Kedy vlastne prichádza smrť?
Tieto zistenia otvárajú aj zásadné medicínske a etické otázky. Ak mozog ešte „žije“ po zástave srdca, kedy presne nastáva skutočná smrť? Má to dôsledky napríklad pre odber orgánov, kde je načasovanie kľúčové.
Vedci tak nabádajú k ďalšiemu skúmaniu toho, čo sme doteraz považovali za definitívny koniec. Možno to totiž nie je záver – ale začiatok niečoho, čo ešte ani nedokážeme pochopiť.
Aj keď odpovede na najväčšie otázky ešte nemáme, vedecký pokrok nás k nim neustále približuje. Vedomie zrejme neumiera okamžite – a to, čo sa odohráva po poslednom údere srdca, môže byť niečo medzi vedomím, snom a… možno aj ďalším krokom našej existencie.
„Aj keď sa pacientka nezadržateľne približovala k smrti, v jej mozgu sa dialo niečo, čo sa podobalo samotnému životu,“ uzatvára Dr. Zemmar.
