Turisti z celého sveta investujú nemalé peniaze za to, aby aspoň raz v živote uvideli fascinujúci tradičný beh krampusov v Rakúsku, či ikonické vianočné trhy v európskych metropolách. Za vianočnými atrakciami cestujeme aj my, Slováci, zatiaľ čo nám priamo pod nosom upadajú do zabudnutia betlehemské hry. Podarí sa túto tradíciu vzkriesiť z popola pre budúce generácie?
Čas okolo Vianoc bol u nás kedysi tajomným a magickým obdobím. Žiadne vianočné večierky ani vyblýskané nákupné centrá. Vianoce na dedine sa neodmysliteľne spájali s bosoráckymi rituálmi, ale aj kresťanskými tradíciami, z ktorých sa postupne stali ľudové zvyky. Ani rolničky, ani zvončeky, ale zvuk pastierkych trombít a búchanie betlehemskými kyjakmi bolo to, čo v ľudoch vyvolávalo tú pravú vianočnú atmosféru.
Od Štedrého večera až do Troch kráľov
Obchôdzky betlehemcov sa tradične začínali Štedrým dňom a trvali počas celých vianočných sviatkov. Betlehemská hra predstavovala narodenie Ježiška a vychádzala z evanjelia sv. Lukáša. Podľa neho Anjel zvestoval narodenie Pána najprv pastierom, preto aj v betlehemských hrách predstavujú pastieri hlavné postavy.
Toto liturgické divadlo však v našich končinách zľudovelo, vďaka čomu v pastierských hrách môžeme nájsť valaské aj zbojnícke motívy. Okrem pastierov a valachov patrí k dôležitým postavám hry aj Anjel alebo komický Kubo, Fedor či Starý.
Hra sa zvyčajne začína obchôdzkami a sprievodom s hviezdou, kolískou a hadom. Pokračuje predstavením pastierov, zvestovaním narodenia Pána, cestou do Betlehema a obdarovaním Ježiška. Nesmú chýbať koledy, odzemok a búchanie betlehemským kyjakom či palicou.
Aký kraj, taký mrav
Napriek tomu, aká je naša krajina malá rozlohou, máme snáď tú najrozmanitejšiu škálu ľudových tradícií, nárečí a krojov od dediny k dedine. Inak to nie je ani s betlehemcami, ktorých zvyky pretrvávajú v mnohých obciach dodnes.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
