Betónové džungle na sídliskách sa v lete menia na rozpálené peklo. Zatiaľ čo ulice praskajú vo švíkoch, priestor, ktorý má najväčší potenciál stať sa pľúcami mesta, zostáva často nevyužitý.
Obyčajný vnútroblok sa však mení z miesta pre smetné koše na „verejnú obývačku“, ktorá dokáže ochladiť mesto, pohltiť prach a spojiť susedov. Píše o tom portál Pravda.
Dáta sú v tomto neúprosné. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy potvrdil to, čo všetci cítime na vlastnej koži: nepriepustné povrchy ako asfalt a betón dramaticky zhoršujú lokálne prehrievanie. Nie je to len pocit, termovízia to dokázala. Snímky ukázali, že trávnaté plochy si držali teplotu až o 22 °C nižšiu ako rozpálená cesta v ich bezprostrednej blízkosti.
A to nie je všetko. Zeleň medzi blokmi funguje ako účinný filter, ktorý pohlcuje prach a nečistoty z ulice, pričom ich miera klesá až o 31 percent. Aj keď pri starých panelákoch je náročné vymeniť všetok asfalt za trávu, aspoň doplnenie stromov, ktoré tvoria tieň, prináša okamžitú úľavu. Práve mestské časti ako Lamač či Dúbravka sú príkladom, že to ide.
Dvor nie je len tráva, je to zážitok
Skutočný prínos vnútroblokov však nie je len o ochladzovaní. Svetoznámy dánsky urbanista David Sim tvrdí, že zdravé mestá musia ponúkať rozmanité plochy pre život. Vnútroblok je niečo úplne iné ako ulica; má povahu interiéru, hoci je vonku. Sim apeluje na developerov, aby bytovky nestavali len s cieľom zahusťovať, ale aby ich usporiadaním cielene budovali tieto vonkajšie priestory. V ideálnom meste by mal mať každý dvor iný účel: jeden slúži deťom (ihrisko), iný na pokoj (záhrada kaviarne) a ďalší pre komunitu (psí park). Vytvoria sa tak vrstvy, ktoré mesto oživia.
Bratislava sa konečne prebúdza
Tento trend si všímajú aj domáci odborníci. Lucia Lišková spomína ako skvelý príklad súbor Legiodomov od Jurkoviča. „O tých domoch som pomerne veľa písala ale v podstate ten dvor mam rada lebo je tam uzavreté ihrisko, kde sa deti vedia do sýtosti vyhrať,“ opísala Lišková. Práve ona definuje vnútroblok ako most „medzi verejným priestorom a intimitou bytu.“ Je to kontrolovaný priestor, kde môžete bez obáv vypustiť deti.
Našťastie, aj Bratislava sa pohla. Mesto ukážkovo zrevitalizovalo vnútroblok na Narcisovej ulici v Ružinove. Starý popraskaný asfalt nahradila vodopriepustná dlažba, ktorá pomáha pri prehrievaní aj odtoku dažďovej vody. Pribudli trvalkové záhony, zelené strechy na kontajnerových stojiskách, pitná fontánka a pre deti obľúbené hmlové sprchy. Betónová plocha dostala tieň, trávu, stlmil sa hluk a celý priestor sa stal bezbariérovým. Ďalší na rade je priestor medzi Jégého, Stodolovou a Palkovičovou.
Nové projekty už vedia, čo ľudia chcú
Slováci si na kvalitný verejný priestor zvykli a aktívne ho od developerov vyžadujú. Obyčajný dvor už nestačí. Trend spoločných grilovačiek, komunitných záhrad, o ktoré sa starajú obyvatelia, či psích parkov sa stáva štandardom. Príkladom je projekt Nuppu od YIT, kde funguje aj zdieľanie áut medzi susedmi. O krok ďalej zašiel projekt Urban Residence, ktorý za svoj exteriér získal cenu CE ZA AR. Jeho vnútrobloky sú verejne prístupné, terén sa dynamicky vlní, nájdete tam ihriská, relaxačné zóny aj vyvýšené záhony na sadenie.
