Slovenský dôchodkový systém prechádza tichou, ale zásadnou zmenou, ktorá sa už dnes výrazne dotýka budúcnosti mladých ľudí. Zmeny nie sú len teoretickými úvahami na papieri, už sú zakotvené priamo v zákone o sociálnom poistení.
Dôsledky pocíti každý, kto študoval po roku 2003, bol dlhodobo nezamestnaný alebo strávil roky doma starostlivosťou o deti.
Roky štúdia, ktoré sa do dôchodku nerátajú
Jednou z najvýraznejších zmien je nezapočítavanie štúdia do dôchodkového poistenia. Študenti, ktorí ukončili strednú školu alebo vysokú školu po roku 2003, sú na tom podstatne horšie než generácie pred nimi. Napríklad ľudia narodení v roku 1983, ktorí študovali do mája 2006, si do dôchodkového obdobia nepripočítajú približne dva a pol roka.
Situácia je ešte tvrdšia pre tých, ktorí sa narodili v roku 1990. Ak študovali medzi rokmi 2005 až 2013, do budúceho dôchodku im nebude zarátaný ani jeden rok. To znamená konkrétnu a trvalú stratu. Priemerný človek tak príde o približne 19 eur mesačne za každý takýto nezapočítaný rok. V prípade piatich rokov štúdia je to už skoro stovka mesačne.
Ako upozorňuje daňový odborník Jozef Mihál, mladí ľudia dnes žijú v úplne inom dôchodkovom svete než ich rodičia: „Je ilúziou veriť, že sa dnešná mládež dožije rovnakých dôchodkových podmienok ako ich starí rodičia.“
Nezamestnanosť, ktorá sa nepočíta
Ďalším kritickým problémom je obdobie evidencie na úrade práce. Pred rokom 2001 sa takýto čas do dôchodkového poistenia ešte zarátaval. Po roku 2004 sa však všetko mení. Nezáleží na tom, či dotyčný poberal dávku v nezamestnanosti alebo nie – tieto obdobia sa jednoducho pri výpočte dôchodku ignorujú.
To má výrazný vplyv najmä na ľudí, ktorí po škole nenašli prácu hneď, alebo počas života čelili dlhšej nezamestnanosti. Aj tu platí jednoduchá matematika: každý rok mimo systému znamená stratu zhruba 19 eur mesačne z budúceho dôchodku. Pri niekoľkých takýchto rokoch sa táto suma výrazne násobí.
Materská dovolenka ako hendikep
Problémom sa stáva aj obdobie, ktoré strávili rodičia doma s deťmi. Po januári 2004 sa pri výpočte dôchodku berie do úvahy tzv. osobný mzdový bod. Ten však má pri starostlivosti o dieťa len veľmi nízku hodnotu – približne 0,5 až 0,55, čo je menej ako polovica bodu za priemerný zárobok.
Znamená to, že matka, ktorá sa po narodení dvoch detí venovala starostlivosti o ne doma šesť rokov, a inak pracovala za priemernú mzdu, dostane na dôchodku o 50 až 60 eur mesačne menej. A to len preto, že plnila spoločensky dôležitú úlohu, ktorá je dnes paradoxne penalizovaná.
Ako uvádza expert Mihál na Facebooku: „Rodičia, ktorí obetovali čas pre výchovu detí, sú dnes dôchodkovo znevýhodnení. Je to tiché, ale systematické znižovanie ich postavenia.“
Generácia, ktorá sa dôchodku dočká neskôr
Okrem znižovania samotných penzií je zrejmé aj ďalšie smerovanie dôchodkového systému – dôchodkový vek sa bude posúvať. Mladí ľudia dnes musia počítať s tým, že do dôchodku pôjdu nielen s nižším mesačným príjmom, ale aj omnoho neskôr ako ich rodičia.
Tento posun sa síce deje postupne, ale zákon už teraz predpokladá automatickú väzbu medzi dôchodkovým vekom a priemernou dĺžkou života. Inými slovami – čím dlhšie budeme žiť, tým dlhšie budeme aj pracovať. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa počas života podieľame na starostlivosti o deti, hľadáme si prácu či investujeme čas do štúdia.
Mladí si to odnesú najviac
Hoci dôchodková reforma bola komunikovaná ako nevyhnutná modernizácia systému, jej následky dopadnú najtvrdšie na mladú generáciu. Ide o skupinu, ktorá bude mať menej odpracovaných rokov započítaných do dôchodku, nižší osobný mzdový bod za starostlivosť o deti, a zároveň sa dôchodku dočká neskôr než ich predchodcovia. A to všetko v dobe, keď sú ich pracovné a životné podmienky podstatne náročnejšie.
Problémy dôchodkového systému tak nie sú len otázkou ekonomických prepočtov, ale aj širšej spoločenskej diskusie o tom, čo považujeme za férové, a koho chceme podporiť v budúcnosti.
