Znie to ako vtip, no výskumníci zo Severnej Karolíny prišli s vážnou myšlienkou: použiť obyčajnú zubnú niť na očkovanie. Tento netradičný nápad sa ukázal ako účinný, najmä ak sa vakcína aplikuje na konkrétnu časť ústnej dutiny, kde sa ďasno stretáva so zubom. Tam sa nachádza tkanivo s výnimočnými vlastnosťami, ktoré dokáže posilniť imunitu tam, kde je to najdôležitejšie – priamo na slizniciach.
Výsledky experimentov na myšiach ukazujú, že technika funguje lepšie než tradičné metódy podávania vakcín do ústnej dutiny, a zároveň obchádza riziká spojené s nosnou aplikáciou. Ďalším krokom by mohli byť testy na ľuďoch. Píše o tom news-medical.net.
Väčšina epitelových vrstiev v tele hrá úlohu ochranného štítu – prepustia len to, čo má prejsť. No existuje výnimka: tzv. spojovací epitel, ktorý sa nachádza v záhybe medzi zubom a ďasnom. Je tenký, priepustný a špecializovaný na imunitnú obranu. Práve preto sa vedci rozhodli otestovať, či by cez neho mohli doručiť vakcínu a stimulovať silnejšiu ochranu slizníc.
„Sliznicové povrchy sú vstupnou bránou pre množstvo patogénov, od chrípky po COVID,“ vysvetlil Harvinder Singh Gill, hlavný autor štúdie. „Pri injekčnom podaní vakcíny sa síce tvoria protilátky v krvi, ale len veľmi málo z nich sa dostane na sliznice.“
Cez spojovací epitel však vakcína aktivuje imunitnú reakciu nielen v krvnom obehu, ale aj tam, kde naozaj záleží – na slizniciach nosa, pľúc či úst. Vďaka tomu môže telo neutralizovať vírus ešte predtým, než sa dostane dnu.
Niť s vakcínou prekonala všetky doterajšie metódy
Testy na myšiach boli jednoduché, ale účinné: vedci naniesli peptidovú vakcínu proti chrípke na zubnú niť bez vosku a „vyčistili“ ňou medzizubné priestory. Potom porovnali výsledky s aplikáciou vakcíny cez nos a pod jazyk.
„Ukázalo sa, že technika so zubnou niťou vyvolala výrazne silnejšiu imunitnú reakciu na slizniciach než podanie vakcíny pod jazyk,“ uviedol Rohan Ingrole, prvý autor štúdie. „A zároveň poskytla podobnú ochranu ako nosová aplikácia – ktorá je považovaná za zlatý štandard.“
Gill dodáva, že nosové podanie má svoje riziká. Napríklad možnosť, že vakcína prenikne až do mozgu. Spojovací epitel žiadne takéto nebezpečenstvo nepredstavuje.
Zubná niť zvládla aj ďalšie typy vakcín
Tím sa rozhodol ísť ďalej a otestoval aj iné formy očkovacích látok: proteínové vakcíny, inaktivované vírusy aj mRNA vakcíny. Výsledok bol prekvapivo jednotný – vo všetkých prípadoch sa imunitný systém aktivoval silno nielen v krvi, ale aj na slizničných povrchoch.
Zaujímavosťou je, že testované myši mohli jesť a piť ihneď po aplikácii vakcíny, bez vplyvu na účinnosť.
Prvé testy na ľuďoch už prebehli
Aby bolo jasné, či sa technika dá použiť aj mimo laboratória, vedci oslovili 27 dobrovoľníkov a dali im do rúk tzv. floss pick – plastový nástroj, ktorým sa niť napnutá medzi dvomi ramenami pohodlne dostane do úst. Namiesto vakcíny bola na niti fluorescentná potravinová farba, aby bolo možné zmerať, koľko z nej skončí na správnom mieste.
„Asi 60 % farbiva sa dostalo tam, kam malo – do žliabku medzi ďasno a zub,“ skonštatoval Ingrole. Tento výsledok naznačuje, že aj laik by mohol vakcínu aplikovať sám.
Gill vidí v technike veľký potenciál. „Ľudia často odmietajú očkovanie kvôli ihlám. Toto by bola bezbolestná alternatíva, jednoduchá na použitie a cenovo dostupná,“ hovorí. Výnimku by predstavovali len malé deti bez zubov a pacienti s ochoreniami ďasien – u nich by sa ešte musela overiť účinnosť.
Čo bude nasledovať?
Výskumný tím plánuje ďalšie kroky smerujúce k klinickým štúdiám. Závery štúdie publikovali v prestížnom Nature Biomedical Engineering.
