Prezývajú ho krstným otcom umelej inteligencie a jeho celoživotná práca mu vyniesla Nobelovu cenu za fyziku. Geoffrey Hinton však namiesto osláv bije na poplach a otvorene oponuje optimistickým víziám technologických magnátov.
Kým Bill Gates či Elon Musk maľujú budúcnosť, v ktorej za nás budú pracovať stroje a my si budeme užívať voľno, Hinton upozorňuje na brutálnu ekonomickú realitu. Podľa neho nás nečaká éra oddychu, ale obdobie, kedy chamtivosť korporácií pripraví o živobytie milióny ľudí. Píše o tom aj StartItUp.
Geoffrey Hinton sa po desaťročiach vývoja technológií, ktoré dnes hýbu svetom, rozhodol prehovoriť o ich temnej stránke. Pridal sa tak do debaty, ktorú v posledných mesiacoch dominujú najmä hlasy najbohatších ľudí planéty.
Všetci sa zhodujú v jednom bode: svet práce, ako ho poznáme, končí. Rozchádzajú sa však v tom, čo príde potom. Ako píše Fortune, kým technologickí optimisti vidia utópiu, Hinton vidí spoločenské otrasy, na ktoré nie sme pripravení. Upozorňuje, že ak necháme vývoj len na trhové mechanizmy, výsledkom nebude všeobecný blahobyt, ale extrémna nerovnosť.
Bill Gates, zakladateľ Microsoftu, už dlhšie presadzuje myšlienku, že umelá inteligencia je kľúčom k skráteniu pracovného týždňa. Často prirovnáva nástup AI k revolúcii, ktorú spôsobil internet alebo osobné počítače. Jeho predstava je lákavá – stroje prevezmú ťažkú a rutinnú prácu, čím uvoľnia ľuďom ruky. „Ak raz vznikne spoločnosť, v ktorej budú ľudia pracovať len tri dni v týždni, vnímam to ako prirodzený vývoj, pokiaľ stroje vyrobia všetko jedlo aj ostatné veci a my už nebudeme musieť pracovať tak tvrdo,“ uviedol Gates. Podľa neho by sme sa vďaka tomu mohli viac venovať rodinám, vzdelávaniu a kreatívnym činnostiam, zatiaľ čo ekonomika pobeží na digitálny pohon.
Ešte radikálnejší pohľad ponúka Elon Musk. Vizionár stojaci za Teslou a SpaceX verí, že v horizonte dvoch desaťročí pojem „zamestnanie“ stratí svoj dnešný význam. Kombinácia pokročilej robotiky a umelej inteligencie má pokryť všetky potreby ľudstva. Musk tvrdí, že práca sa stane dobrovoľnou aktivitou pre tých, ktorí ju chcú vykonávať pre vlastné potešenie. „Práca sa zmení na voľbu. Bude pripomínať šport alebo videohru či čokoľvek podobné. Keď niekto túži pracovať, pripomína to rozhodovanie medzi nákupom zeleniny v obchode a pestovaním zeleniny na záhrade. Pestovanie dá viac námahy a napriek tomu to ľudia robia, pretože ich to baví,“ vyhlásil Musk.
Korporácie nebudú platiť ľudí za to, že sedia doma
Hoci Hinton nepopiera, že technicky je tento scenár možný, neverí, že k nemu spoločnosť dospeje spravodlivou cestou. Problém nevidí v technológii samotnej, ale v motivácii tých, ktorí ju vlastnia. Veľké technologické firmy majú vo svojej DNA zakódovanú snahu o maximalizáciu zisku, nie o sociálne blaho. Ak dokáže softvér nahradiť drahého zamestnanca, firma ušetrené peniaze málokedy rozdá ostatným pracovníkom formou voľna. Skôr ich preleje do dividend pre akcionárov.
„Myslím si, že veľké firmy počítajú s tým, že AI nahradí obrovské množstvo pracovných miest, pretože práve tam očakávajú najväčší zisk,“ varoval Hinton v rozhovore pre Bloomberg TV. Podľa neho je naivné myslieť si, že zvýšená produktivita automaticky povedie k vyšším mzdám alebo kratšiemu pracovnému času pre bežných ľudí. „Podľa mnohých ľudí je veľmi pravdepodobné, že AI spôsobí rozsiahlu nezamestnanosť,“ dodal s tým, že zatiaľ čo elity ako Musk „zbohatnú ešte viac“, bežná populácia bude čeliť existenčným problémom.
Čísla ukazujú, že stroje už dnes dokážu nahradiť bilióny dolárov v mzdách
Obavy vedca potvrdzujú aj tvrdé dáta. Massachusettský technologický inštitút (MIT) nedávno zverejnil rozsiahlu štúdiu, ktorá mapuje schopnosti súčasných systémov umelej inteligencie v porovnaní s pracovnými náplňami v americkej ekonomike. Ako udáva aj CNBC, výsledky sú zarážajúce. Už dnešná úroveň technológie dokáže plnohodnotne prevziať úlohy, ktoré zodpovedajú približne 11,7 percentám všetkých pracovných miest v USA. V prepočte na peniaze to znamená ohrozenie miezd v objeme 1,2 bilióna dolárov ročne.
História automatizácie nás učí, že menej ľudskej práce vedie k vyššej efektivite, no benefity z tejto zmeny si zvyčajne prisvojí úzka skupina vlastníkov kapitálu. Do diskusie sa preto zapájajú aj politici. Americký senátor Bernie Sanders v denníku Guardian upozornil, že bez prísnej regulácie smerujeme do dystopie. Varuje pred obrovskou koncentráciou moci v rukách niekoľkých technologických gigantov, ktorí môžu ovplyvňovať nielen trh práce, ale aj demokraciu či vojenské konflikty.
