Svet sa mení a s ním aj neutralita. Švajčiarsko reaguje na nové bezpečnostné hrozby – tisíce bunkrov z čias vojny dostanú druhý život v digitálnom veku.
Švajčiarsko, krajina známa svojou neutralitou, znovu objavuje silu svojich kedysi slávnych vojnových bunkrov. Po desaťročiach zabudnutia a netradičného využitia – od skladov syra, cez galérie až po úschovne kryptomien – sa štát rozhodol tieto opevnenia premeniť na moderné obranné centrá. Informuje portál Euronews.
Dôvodom je rastúca nervozita v Európe, ktorú vyvolala vojna na Ukrajine. Armáda začala analyzovať stav viac než 8 000 bunkrov roztrúsených po krajine – niektoré z nich postavili ešte v 19. storočí. Mnohé z nich chránili strategické miesta, ako sú Gotthardský tunel či alpské priesmyky, a počas druhej svetovej vojny a studenej vojny tvorili jadro tzv. Národného útočiska – systému opevnení navrhnutého na odrazenie invázie.
Po skončení studenej vojny stratili tieto bunkre svoj význam. Rozpočet na obranu sa znížil, priority sa zmenili – a množstvo týchto objektov bolo predaných súkromníkom. Noví majitelia im dali nečakané funkcie: vznikli v nich sklady, dátové centrá, umelecké priestory a dokonca aj hotelové izby. V kantóne Bern sa jeden z nich premenil na „krypto-trezor“ známy ako Swiss Fort Knox.
Všetko sa však zmenilo v roku 2023. Armáda zastavila predaj bunkrov a rozhodla sa zhodnotiť ich potenciál pre moderné potreby. „Musíme využiť to, čo máme,“ povedal pre švajčiarske médiá náčelník armády Thomas Süssli. Zároveň však priznal, že mnohé bunkre sú dnes zle umiestnené a ich pôvodná výzbroj má len obmedzenú životnosť.
Novým cieľom je premeniť tieto objekty na technologicky vybavené, ťažko zničiteľné obranné body – a to s dôrazom na nízke náklady a minimálnu personálnu náročnosť. Pomôcť má spolupráca s výskumníkmi, technologickými firmami, startupmi aj kreatívcami z netradičných odvetví.
Navyše, niektoré kantóny už našli pre bunkre aj civilné využitie – slúžia ako dočasné útočiská pre utečencov.
Iniciatívu podporuje aj Švajčiarska spoločnosť pre technológie a ozbrojené sily (STA), ktorá v septembri organizuje inovačný deň, počas ktorého budú prezentované návrhy na nové využitie týchto obranných priestorov. „Hľadáme nápady zo všetkých sektorov, nielen z oblasti obrany,“ zdôraznila STA.
Národ pod zemou
Švajčiarsko, krajina s necelými 9 miliónmi obyvateľov, má unikátnu črtu: vyše 370 000 jadrových bunkrov, ktoré dokážu poskytnúť útočisko každému obyvateľovi v čase krízy. Žiadna iná krajina nemá toľko bunkrov na hlavu ako Švajčiarsko. No v čase, keď svetové napätie narastá – najmä po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 – vyvstávajú otázky, či tieto bunkre naozaj fungujú a či sú v praxi použiteľné.
Korene švajčiarskej siete bunkrov siahajú do čias studenej vojny. V roku 1963 krajina zaviedla zákon, ktorý nariaďuje, aby každá nová obytná budova mala vlastný bunker, alebo aby developeri prispeli na verejný bunker v okolí.
Vďaka tomu dnes Švajčiarsko disponuje rozsiahlou sieťou podzemných úkrytov, ktoré chránia pred jadrovým spadom, chemickými útokmi či biologickými hrozbami. Bunkre sú vybavené ventilačnými systémami s životnosťou okolo 40 rokov a môžu poskytnúť útočisko od pár hodín až po dva týždne.
Náklady na výstavbu a údržbu, ktoré znášajú hlavne developeri a majitelia nehnuteľností, nie sú malé – približne 1 400 švajčiarskych frankov na miesto vo väčších bunkroch a až 3 000 frankov pre menšie.
V čase mieru sa tieto priestory často používajú ako vínne pivnice, sklady, sauny či dokonca komunitné centrá. Niektoré bunkre, určené pre civilnú ochranu a núdzové tímy, sú vybavené sprchami, kuchynkami či internetom. V posledných rokoch, hoci kontroverzne, slúžili aj ako dočasné bývanie pre utečencov, žiadateľov o azyl či bezdomovcov.
